|
Obsah ARCH 3/2012
Téma: Nové mestské stratégie
Aktuálne
Súťaže
Výstavy
Diskusia
O koncepciách, stratégii a realite
Realizácie k téme
Branislav Hnát: Nájomné bytové domy 2 x 48 b. j., Senica
Henrich Pifko: Prosto, no pestro
Juraj Sumbal, Mária Vanková: Rodinný dom Gusevova – rekonštrukcia, Bratislava
Zuzana Čerešnová: Keď je štvrtina celkom
Pavel Pekár, Marek Holán, Jolana Karásková: Verejné priestranstvo pri poliklinike, Brno-Starý Lískovec
Jan Kratochvíl: Kapka v moři
Wolf D. Prix: Kostol Martina Luthera, Hainburg
Andrej Botek, Beata Polomová: Kontext v čase a priestore
Aktuálne realizácie
Zoltán Szabo, Matúš Gondek: Rekonštrukcia a dostavba výrobného areálu Ingsteel, Senec
Eva Vojteková: Hala s kontajnermi
Milan Škorupa: Predajňa nábytku firmy P. Max, Senec
Pavol Korček: Premiéra pri diaľnici
Projekty k téme
Ľubomír Boháč: Západná rozvojová os Petržalka sever – Údernícka, Bratislava
Andrej Alexy, Tibor Alexy, Miroslav Jošt, Štefan Rafanides: Rekonštrukcia Námestia Matice slovenskej, Dubnica nad Váhom
Študentské práce
Tomáš Amtmann, Ladislav Bartko, Valéria Gašparová: Prieskum KAT VŠVU – zimný semester 2011/2012
Teória k téme
Bohumil Kováč: Stratené mesto – úvaha ku knihe
K téme
Reinhard Seiss: Tvorba mesta namiesto jeho rozširovania
Dušan Voštenák: Mestské zásahy v Žiline
Recenzie
Ján Krcho: Košické zásahy
Igor Thurzo: Ohrdnutý dar?
Miroslav Marcelli: Atlas sídlisk – história a prítomnosť
Ľubica Vitková: Francúzske inšpirácie
Renata Rehorovská: Noc architektúry – zimný variant
Martin Baloga: Cena za urbanizmus 2011
Ivana Tláskalová Zavillová: Spravodajstvo z Prahy
Iná kultúra
Martin Bútora: Pocta vzdoru i kráse – neoficiálna výtvarná scéna na Slovensku v podaní Zuzany Bartošovej
Imro Vaško: Architektúra pohyblivého obrazu – „nemé“ a krachujúce rodiny
English summary
New urban strategies
_______________________________________________________________________
REKONŠTRUKCIA RODINNÉHO DOMU, BRATISLAVA
Keď je štvrtina celkom
Netradičnosť tohto domu je spätá s históriou územia, ktoré bolo kedysi súčasťou významnej priemyselnej lokality. V rámci robotníckej kolónie tu vznikli rôzne typy úsporného bývania ako napríklad štvordomy. Každá zo štyroch častí domu bola situovaná na pozemku s rozlohou okolo 90 štvorcových metrov so samostatným prístupom. Aj dnes, v objatí novodobých štvrtí biznisu, zostáva ako izolovaný ostrov územie týchto domčekov. Rekonštrukcia a dostavba jedného z nich musela naplniť požiadavky sedemčlennej rodiny. Na malej ploche bolo nutné vytvoriť priestor pre štyri detské izby, spálňu rodičov, obývaciu izbu s kuchyňou a zázemie. V pôvodnej časti domu je umiestnená obývacia izba, ktorú rozširuje prístavba s kuchynským priestorom. Pôvodná časť domu bola zväčšená prístavbou aj smerom k ulici, pričom na prízemí vznikla spálňa rodičov a na poschodí priestor pre „chlapčenskú zónu“ – vertikálne prepojené dve detské izby. „Dievčenská zóna“ je v pôvodnej časti domu nad obývacou izbou a tvoria ju tiež dve izby. Každý priestor v dome je opticky maximalizovaný pomocou svetla prichádzajúceho cez zväčšené a multiplikované okenné otvory a farebným riešením interiéru. Vládne tu biela farba, ktorá necháva celým domom plynúť pocit vzdušnosti. V tomto dome nie je dominantné zariadenie interiéru, ale ľudská mierka a pocit rodinnej atmosféry. Racionalita vonkajšieho výrazu domu v sivo-bielom prevedení pomáha neutralizovať chaotickosť nejednotne rekonštruovaných budov kolónie, kde štyri časti domu už vonkoncom netvoria architektonicky ucelený štvordom. Stiesnenosť priestoru vniesla do zástavby spoločný znak v podobe expanzie objektov všetkými smermi. Len hodnotné architektonické riešenie, ako je prípad tohto domu, môže tu ukázať stratégiu riešenia primeranej nadstavby a prístavby, ktorá nepôsobí ako zlepenec, ale ako dokonalý celok.
Text: Zuzana Čerešňová
Foto: Tomáš Manina, Juraj Sumbal
NÁJOMNÉ BYTOVÉ DOMY, SENICA
Prosto, no pestro
Dvojica identických bytových domov vyrástla „na zelenej lúke“. Domy sa ale museli zmestiť na úzky pozemok a aj z toho vyplynulo „pavlačové riešenie“ so západnou orientáciou bytov, namiesto pavlače je tu však uzavretá chodba. V každom dome je 48 bytov (štyri jednoizbové, ostatné dvojizbové) s priemernou plochou tesne pod 50 m2, byty na prízemí sú bezbariérové. Na prízemí je aj plynová kotolňa a kočikárne/bicyklárne, odkladacie priestory sú tiež vo výklenkoch pri chodbách. Konvenčné dispozičné riešenie – pravidlá štátnej podpory až príliš zväzujú ruky architekta. Architektonický výraz je však zaujímavejší, než by sme čakali pri tomto type bývania. Zaujmú pestré hranoly vystupujúce z fasády. Sivé, žlté, zelené, oranžové – ich farebná pestrosť aj rôzna veľkosť harmonizujú s rôzne veľkými okienkami východnej fasády. Okienka presvetľujú chodbu, v pestrých kubusoch sú odkladacie priestory... „Hlavná“ západná fasáda tiež nie je fádnou plochou, bežné aj francúzske okná a lodžie s murovaným alebo transparentným zábradlím vytvárajú kompozíciu, v ktorej sa prísna rytmizácia snúbi so zdanlivou náhodnosťou a nepravidelnosťou. Škoda, že nebolo zatiaľ možné realizovať prezáhradky pri prízemných bytoch. Povzbudivým signálom však je, že mesto bolo prístupné inovatívnym riešeniam rovnako ako expresívnej architektúre. Aj pri horšie nastavených pravidlách podpory „obecných“ domov môže teda vzniknúť kvalitná, zaujímavá architektúra.
Text: Henrich Pifko
Foto: Architektonické štúdio H+R
|