|
Žilina, 25. 8. 2008 – Bez veľkého haló pribudla v piatok 22. augusta 2008 v Žiline nová monumentálna socha. Na 20-metrov vysoký stĺp nefunkčného verejného osvetlenia v strede nadjazdu Rondel bola žeriavom umiestnená 2,5-metrová socha, ktorej autorom je budapeštiansky umelec István Csákány. Nad kultúrnym centrom Stanica Žilina-Záriečie, zodpovedným za produkciu projektu, stojí muž v rifliach a oranžovom saku, držiaci v rukách solárny panel. Ten cez deň nabíja batériu, ktorá napája svetelný panel osvetľujúci sochu počas nočných hodín.
  
Rondel, najväčší žilinský kruhový nadjazd, bol postavený v 80-tych rokoch minulého storočia. V rovnakom čase pri ňom a okolitých cestách postavili obrovské piliere verejného osvetlenia. Rondel funguje dodnes, ale obrovské lampy dávno neplnia svoju úlohu. Časom zhrdzaveli, z ich útrob zmizli káble a mesto inštalovalo nové, decentnejšie verejné osvetlenie. Piliere však zostali. Vyzerá to, akoby na ne - predimenzované konštrukcie dokazujúce bohatstvo, modernizáciu a progres socializmu - ľudia zabudli. Nefunkčné, ale stále nezvyčajne veľké stĺpy zaujímavého tvaru dnes vyzerajú ako sochy, či pamätníky, pripomínajúce výdobytky a omyly socializmu.
Základnou myšlienkou sochárskeho projektu Istvána Csákányho bolo potvrdenie tejto konštrukcie ako pamätníku a revitalizácia osvetlenia. Umelec nainštaloval na vrchol 20-metrovej lampy v strede Rondela realistický portrét obyčajného človeka – seba samého. Nad hlavou drží solárny panel, ktorý cez deň nabije batérie, aby v noci osvetľovali sochu prostredníctvom svetiel umiestnených na spodnej strane panelu. Socha slúži ako protéza pre svetlo. „Fakt, že lampa takúto pomoc potrebuje, odráža historické pozadie. Lampa verejného osvetlenia s pridanou sochou vytvára miesto stretnutia ideológií a technológií minulosti a súčasnosti. Vďaka tejto syntéze získava mesto a jeho obyvatelia kúsok vlastnej zabudnutej histórie i nový symbol a monument”, vysvetľuje István Csákány, autor sochy.
„Je to doposiaľ môj najväčší projekt a nepodarilo by sa mi ho realizovať bez pomoci všetkých zúčastnených, najmä Beatrix Szörényi, sochárov Matúša Pšenka a Juraja Muchu, zváračov Vlada Kujana a Lászla Letela, elektrikára Igora Stáreka, žeriavnika Dušana Pytela, podpore Višegrádskeho fondu, firiem Ekosolar Piešťany, LedTechz, Helios Slovakia a Duvoks, Mesta Žilina, slovenského Ministerstva kultúry, Stredoeurópskej nadácie, SLOVNAFT a.s. a ďalších. Zvyčajne dávajú mestá na monumentálne sochárske diela milóny, tento projekt vznikol svojpomocne a aj v tom je jeho sila”, povedal tesne po vztýčení sochy István Csákány.
Samotná socha tiež otvára dialóg so sochárskym kánonom socializmu. Namiesto patetickej a monumentálnej postavy robotníka-roľníka, ukazuje bežného človeka, ktorý vyzerá malý a osamelý. Je civilný a zdá sa, že vníma svoje heroické gesto skôr ako úlohu či prácu, a nie niečo, čo zmení svet. Jeho snaženie zostáva individuálne, môžeme povedať až sebareflektujúce, pretože nakoniec dokáže osvetliť len sám seba.
Fotografie a video z inštalácie sochy: www.stanica.sk
|