|
Vila D nadväzuje na najlepšie tradície z čias, keď sa povolanie architekta tešilo zbožnej úcte a domom sa dávali krásne ženské mená.
Text: Hana Rifaiová
Foto: Paťo Safko
 
Sparťansky úzka príjazdová cesta je poznačená všadeprítomným stavebným ruchom, vtesnaná spleť vrstevníc medzi múrmi oplotenia dvoch rodinných domov. Tu napravo stojí vila D od architekta Petra Topinku. Terasovito ustupujúca strešná rovina dáva pozorovateľovi elegantne najavo, že objekt sa vnára do seba, do strmého svahu, a to najlepšie si necháva ukryté pre svojich obyvateľov. Lokalita je naozaj krásna, jedna z tých, kde ihneď zabudnete na to, že ste v hlavnom meste. Vôňa borovíc a svahy posiate zástavbou rodinných domov evokujú horskú chatársku oblasť. Paradoxne, práve orientácia a morfológia terénu sa na začiatku javili ako prekážka efektívneho, architektonicky kvalitného návrhu. Pozemok je orientovaný na sever, veľmi strmo sa zvažuje až na hranicu akejsi roklinky – úpätia náprotivného svahu. Hroziaci nedostatok slnečných lúčov a štvorcových metrov obytnej plochy sa architekt rozhodol premeniť na výzvu a odrazový mostík pre základnú priestorovú koncepciu vily.
Redakčne krátené
Publikované v časopise Atrium 3/2008
|