|
Do roku 1964 nejestvoval v írskej legislatíve pojem územného plánovania tak ako ho používame dnes. Zákon z roku 1934 síce zadefinoval isté princípy, jednotlivé stavebné úrady však mali možnosť voľby, či sa príslušné ustanovenia budú používať v ich spádovom území. I keď niekoľko úradov túto možnosť využilo, prvý skutočný územný plán bol prijatý v Dubline až v roku 1952 ako dôsledok súdneho sporu, v ktorom staviteľ - developer frustovaný absenciou jasných pravidiel úspešne zažaloval príslušný stavebný úrad. V roku 1963 už bolo zrejmé, že vzhľadom na náhly nárast stavebnej aktivity a pripravované rozsiahle stavebné projekty najmä v Dubline bude nevyhnutné prijať nový a radikálne zmenený stavebný zákon. Zákon z roku 1963 bol nahrádzaný a dopĺňaný množstvom nových zákonov a vyhlášok, až nakoniec v roku 2000 uzrel svetlo sveta aktuálny Zákon o územnom plánovaní (Planning and Development Act 2000), ktorý radikálne sprehľadnil a konsolidoval 9 čiastkových zákonov. Podobným spôsobom boli novou vyhláškou (S.I. 600/2001) zrušené a nahradené všetky predošlé vyhlášky. Dnes si architekt činný v rámci írskeho právneho systému vystačí vo fáze územného plánovania, t.j. až do momentu správoplatnenia stavebného povolenia s jediným zákonom a jednou vyhláškou. Stavebný poriadok je v írskej legislatíve oddelený od územného plánovania a je právne upravený samostatným Zákonom o stavebnom poriadku (Building Control Act 1990), ktorý nie je predmetom tohto článku. V nasledujúcich odstavcoch je načrtnutá podstata ustanovení platného Zákona o územnom plánovaní (ďalej len Akt 2000 alebo Akt). Vzhľadom na aktuálnosť prípravy nového stavebného zákona na Slovensku nahrádzajúceho zákon č. 50/1976 (ďalej len Stavebný zákon) autor dúfa, že čitatelia uvítajú možnosť konfrontácie s právnym prostredím, v ktorom sa pohybujú kolegovia architekti v Írsku.
1. Samospráva
Stavebných úradov je v rámci republiky osemdesiattri a sú nimi okresné úrady, obvodné úrady a vybrané mestské úrady. Volení poslanci týchto úradov majú právomoc a povinnosť prijať územný plán pre príslušné územie (okres, obvod alebo mesto). Pre každý štvorcový meter územia republiky existuje v danom čase aktuálny územný plán. Zákonodarstvo odlišuje túto zvláštnu právomoc poslancov od tzv. výkonných právomocí, ktorými disponujú manažéri zastupiteľstiev (ďalej len prednosta) - v danom kontexte ide najmä o právomoc udeliť príp. zamietnuť udelenie stavebného povolenia.
2. Územné plánovanie
Írsky územno-plánovací systém pozná 5 druhov územných plánov a smerníc, z ktorých pre praktizujúceho architekta je najdôležitejší územný plán. Akt 2000 zakotvuje povinnosť stavebného úradu spracovať územný plán každých 6 rokov. Časový harmonogram bol v porovnaní s predošlým zákonom skrátený a je veľmi presne stanovený a záväzný. Stavebný úrad je povinný pred uplynutím 4-och rokov od prijatia aktuálneho ÚP oznámiť publikovaním v celoštátnom alebo regionálnom tlačovom periodiku zámer prijať nový ÚP a stanoviť dobu podávania vyjadrení, ktorá nesmie byť kratšia ako 8 týždňov. Akt udáva zoznam úradov a agentúr, ktoré musia byť prizvané, aby sa k zámeru vyjadrili. Pred uplynutím 16 týždňov musí prednosta predložiť poslancom správu. Poslanci môžu vydať prednostovi pokyny pred uplynutím 10 týždňov od obrdžania jeho správy. Prednosta je potom povinný predložiť poslancom Koncept územného plánu pred uplynutím 12 týždňov od obdržania pokynov. Ak ho poslanci do 8 týždňov nezmenia, stavebný úrad vystaví koncept ÚP na verejné nahliadnutie po dobu najmenej 10 týždňov a prizve verejnosť, aby sa v tomto období ku konceptu vyjadrila. Pred uplynutím 22 týždňov od vystavenia konceptu musí prednosta predložiť poslancom správu o prijatých príspevkoch. Poslanci majú 12 týždňov na to, aby preštudovali koncept a prijaté pripomienky. Ak na konci tohto obdobia koncept schvália, územný plán je prijatý. V opačnom prípade musia poslanci navrhnúť zmenu konceptu, ktorá musí byť znovu vystavená na stavebnom úrade a prerokovaná pred uplynutím 14 týždňov od návrhu zmeny. Akt 2000 dáva prednostovi právomoc prijať územný plán, ak poslanci neschvália koncept počas 2 rokov od začatia procesu. Zmeny ÚP podliehajú podobnému procesu a od architektov, ktorí sú dlhodobo v zmluvných vzťahoch s vlastníkmi nehnuteľností sa očakáva, že budú pravidelne sledovať vývoj a primerane informovať vlastníka. Stavebný úrad nie je oprávnený brať ohľad na koncept ÚP ale iba na platný ÚP s výnimkou budov navrhnutých na zápis do zoznamu pamiatok v medziobdobí - v tomto prípade sú tieto budovy chránené aj pred prijatím nového územného plánu.
Druhým nástrojom územného plánovania je plán zóny. Vypustenie slova územný poukazuje na podriadenosť územnému plánu. Akt 2000 umožňuje, avšak nenariaďuje stavebným úradom, spracovať plán zóny. V prípade, že dôjde k jeho prijatiu, je stavebný úrad povinný ho zohľadniť pri povoľovaní stavieb. V slovenskom kontexte je plán zóny najviac príbuzný urbanistickej štúdii.
Na treťom mieste je tzv. integrovaný plán zóny, ktorý je upravený osobitným zákonom a od plánu zóny sa líši tým, že sa musí vypracovať pre predpísané územia. Tieto zahŕňajú všetky mestá a obce s viac ako 2000 obyvateľmi.
Štvrtým nástrojom sú regionálne smernice, ktoré definujú územno-plánovací rámec pre región na obdobie 12 - 20 rokov. Stavebné úrady sú povinné brať ohľad na tieto smernice pri prijímaní územného plánu.
Posledným nástrojom územného plánovania sú ministerské nariadenia a smernice. Stavebné úrady sú povinné vyhovieť nariadeniu ministra. Tento však nesmie vydať žiadne nariadenie vzťahujúce sa k jednotlivým prípadom, aby sa vylúčilo politické zasahovanie do povoľovania konkrétnych stavieb. Keď sa predseda Strany zelených a vášnivý oponent plánovanej diaľnice M3 prechádzajúcej prehistorickým územím Hill of Tara stal po nedávnych parlamentných voľbách ministrom životného prostredia, bol nútený akceptovať povolenie na výstavbu diaľnice, ktoré jeho predchodca podpísal dva dni pred odchodom z funkcie. Ako to však tu v Írsku chodí, verejné protesty sú časté a účinné a posledné slovo patrí súdu.
3. Povoľovanie stavieb
Akt 2000 nepozná dualitu územného a stavebného konania. Jednoznačne deklaruje povinnosť získať povolenie na každý development, pokiaľ nejde o výnimku. Development (v záujme zachovania významu je uvádzaný pôvodný anglický termín) má v kontexte Aktu dvojakú definíciu. V prvom prípade je definovaný ako vykonanie prác (ďalej definovaných ako stavba, ťažba, búranie, prístavba, prestavba, oprava alebo obnova) na, v, nad alebo pod terénom. V druhom prípade ide o podstatnú zmenu vo využívaní (material change of use) budov a pozemkov. Projekt môže pozostávať z prác, ktoré vyžadujú vydanie povolenia a zo zmeny využívania, ktorá ho nevyžaduje - čo platí aj opačne. Povolenie je viazané na pozemok, nie na žiadateľa a prevádza sa automaticky spolu s nehnuteľnosťou.
Vyňatý development (t. j. ten, na ktorý sa Akt nevzťahuje) je definovaný jednak priamo v časti 4 Aktu, najmä však vo vyhláške (S.I. 600/2001) vydanej ministrom z právomoci danej Aktom. Výpočet konkrétnych výnimiek je nad rámec tohto článku, ide o rozsiahly zoznam, v ktorom figurujú napr. prístavby rodinných domov, zimné záhrady, garáže atď. s obmedzením výšky a plochy. Prestavby a stavebné úpravy stavieb sú vyňaté, pokiaľ menia vonkajší vzhľad stavby spôsobom, ktorý nemení charakter stavby v kontexte okolitej zástavby. Táto často používaná a pomerne vágna definícia je obľúbeným predmetom odvolacích a súdnych konaní. Akt dôsledne ignoruje všetky aspekty, ktoré nesúvisia s územným plánovaním, preto napr. zásah do nosných konštrukcií stavby nefiguruje ako faktor, keďže povinnosť zhotovovať stavby v súlade so stavebno-technickými požiadavkami (vrátane statických), je stanovená osobitným zákonom.
V princípe Akt definuje dva typy povolenia - povolenie a dodatočné povolenie. Okrem toho je možné žiadať o predbežné povolenie (kvázi územné konanie) a nasledovne riadne povolenie. V praxi sa inštitút predbežného povolenie používa minimálne a jeho budúcnosť je otázna.
Z praktického hľadiska dôležité ustanovenie zakotvuje právo žiadateľa na konzultáciu pred podaním žiadosti o povolenie. I napriek faktu, že tieto konzultácie nemajú právnu záväznosť, ich praktický prínos pre architektov je významný a ich využívanie je takmer samozrejmosťou.
Samotný schvaľovací proces je, podobne ako pri schvaľovaní územných plánov, jasne časovo definovaný s dôrazom na transparentnosť. Pred podaním žiadosti je žiadateľ povinný zabezpečiť publikovanie zámeru žiadať o povolenie v schválenom tlačovom periodiku a taktiež vystaviť podobné oznámenie pre verejnosť v teréne na príslušnom pozemku na prístupnom mieste. Verejnosť je oprávnená podať námietky k žiadosti pred uplynutím 5 týždňov od podania žiadosti a stavebný úrad je povinný vydať kladné alebo záporné rozhodnutie do 8 týždňov. Ak tak neurobí, má sa za to, že povolenie je automaticky vydané. Požiadavky na výkresovú dokumentáciu sú podobné slovenským, podstatný rozdiel spočíva v tom, že vyjadrenia správcov sietí a dotknutých organizácii zabezpečuje stavebný úrad. Slovenský Stavebný zákon zakotvuje túto povinnosť stavebného úradu v par. 62, ods. 3 a je možné, že vykonávacia vyhláška 453/2000 ide nad rámec zákona. Pred uplynutím 8 týždňov je stavebný úrad oprávnený požiadať o doplnenie nekompletnej žiadosti, čo úrady aj využívajú na 25 % a podozrenie, že ide o umelé odďaľovanie rozhodnutia vzhľadom na nedostatok personálu, je namieste.
4. Odvolací proces
Oblasť odvolaní sa podstatne líši od slovenskej praxe. Pred prijatím Aktu 2000 mal každý, bez výnimky, možnosť odvolať sa. Tento stav, jedinečný pre Írsko, poskytoval živnú pôdu pre často zlomyseľné odvolania. Akt 2000 dáva právo odvolania len žiadateľovi a osobám, ktoré podali námietky v lehote 5 týždňov. Odvolania sa podávajú na Plánovaciu Radu (An Bord Pleanala - ďalej len Rada) - centrálny odvolací úrad pre celú republiku, nezávislý od stavebných úradov. Po prijatí odvolania Rada posúdi žiadosť nanovo, t.j. bez ohľadu na rozhodnutie a argumentáciu stavebného úradu. Odvolanie musí byť podané do 4 týždňov od rozhodnutia stavebného úradu a musí obsahovať dôvody odvolania - podstatnú časť zneplatnených odvolaní tvoria tie, pri ktorých neboli uvedené dôvody. Akt 2000 nedostatočne stanovuje lehoty pre spracovanie odvolania Radou. Uvedená lehota 18 týždňov je stanovená ako ašpiračná a nemá právnu záväznosť. Sú známe prípady, keď Rade nestačilo k dosiahnutiu rozhodnutia 18 mesiacov. Rada pozostáva z inšpektorov, ktorí posudzujú jednotlivé prípady a nezávislej 9-člennej rady so zastúpením architektov, urbanistov, inžinierov, pamiatkarov, štátnych úradníkov a bývalých poslancov miestnych zastupiteľstiev. Každý prípad je pridelený inšpektorovi, ktorý ho posúdi a vypracuje správu s odporúčaním. Rada má právo pri výkone rozhodnutia nezohľadniť odporúčanie inšpektora, musí to však v svojom rozhodnutí zdôvodniť.
5. Sociálne a cenovo dostupné bývanie
Ako dôsledok predchádzajúcej sociálnej politiky vznikli na početných miestách v Írsku, najmä na predmestiach väčších miest, rozlohou obrovské sídliská, pozostávajúce výlučne zo štátom financovaných podštandardných domov a bytov pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Časť 5 Aktu 2000 obsahuje ustanovenia nanovo upravujúce spôsob výstavby tohto druhu bývania. V zásade sa vyžaduje, aby každý stavebník, ktorého projekt obsahuje viac ako 4 bytové jednotky zabezpečil, aby dané percento (podľa schváleného ÚP, max. 20%) bytových jednotiek bolo zhotovených ako sociálne a cenovo dostupné bývanie. V praxi sa žiadateľ môže so stavebným úradom dohodnúť buď na prevode príslušnej časti pozemku, časti hotových bytových jednotiek alebo finančného príspevku do fondu sociálneho bývania. Finančný príspevok sú úrady ochotné akceptovať len vo výnimočných prípadoch a pri malých projektoch.
6. Strategické rozvojové zóny
Akt 2000 po prvýkrát v írskej legislatíve zavádza do praxe koncept strategických rozvojových zón (SRZ). Hlavným cieľom je urýchliť budovanie strategických rozsiahlych projektov ako napr. priemyselné parky a sieťová infraštruktúra, t. j. projekty, ktoré by klasickým schvaľovacím procesom prešli za neúmerne dlhý čas. SRZ vyhlasuje vláda na podnet ministra nariadením. Stavebným úradom sú udelené široké právomoci, vrátane vyvlastňovania pozemkov tvoriacich SRZ. Developermi strategických rozvojových zón môžu byť len stavebné úrady, IDA (írska štátna rozvojová agentúra) a iné štátne agentúry, ktoré musia pripraviť komplexný urbanistický návrh celej SRZ. Akt popisuje schvaľovací proces, ktorý pozostáva tradične z verejného vystavenia, z doby na vyjadrenie sa a schvaľovacieho procesu. Tento návrh sa po schválení stáva nadradeným územnému plánu a stavebný úrad je povinný vydať povolenie stavby, ktorá je v súlade s urbanistickým návrhom. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať. V čase písania tohoto článku je úspešne zrealizovaná prvá fáza SRZ Adamstown - nového satelitného mestečka.
Vzhľadom na odlišnosť slovenského a írskeho právneho systému nie je možné mechanicky aplikovať zahraničné príklady bez ohľadu na širší právny kontext a nie je to ani cieľom tohto príspevku. Prehľadnosť, zrozumiteľnosť a jasné stanovenie povinností žiadateľov i štátnych úradov by však mali charakterizovať každý dobre pripravený zákon. Aktívna účasť architektov a inžinierov je nevyhnutná k tomu, aby nový stavebný zákon bol v tomto smere výrazným posunom dopredu.
Ing. arch. Ján Kukuľa, MRIAI
|