|
Prečo je dôležité, aby sa krajinní architekti zaujímali o Živnostenský zákon? Pretože ide o kvalitu výsledného diela krajinnej architektúry. Krajinní architekti sa delia na dve skupiny – jedna skupina sa živí len projektovaním, druhá skupina má za sebou i realizačnú firmu. Vo výhode je druhá skupina, pretože svoje diela priamo odborne realizuje, prípadne realizuje i údržbu danej plochy. Kvalitné založenie krajinno-architektonického návrhu a jeho následná kvalitná údržba sú totiž základnou podmienkou realizácie navrhnutého architektonického diela. Špecifikum sadovníckych diel je v tom, že toto dielo sa mení. Dosiahnutie cieľového stavu, ktorý architekt má pred očami, je dlhodobý proces. Ak sa dielo nekvalitne založí, alebo ak ho realizátor svojvoľne mení, potom sa krajinný architekt nikdy nemôže pochváliť výsledkom svojej práce a dokázať svoju odbornosť a tvorivosť. Nemôže ani dokázať v našich slovenských podmienkach, že krajinná architektúra je umelecká tvorba. To je dôvod, prečo je pre krajinných architektov dôležité: kto a ako realizuje ich diela a ako sú tieto diela ďalej udržiavané a dotvárané.
Realizácie krajinno-architektonických diel
Kto môže realizovať v súčasnosti krajinno-architektonické diela? Každý. Realizácie sú totiž voľná živnosť a tak ju môže za poplatok 1000.- Sk získať ktorýkoľvek dospelý a bezúhonný občan, teda aj kominár, mäsiar, dentista, kuchár, stavbár, krajčír a pod. Generálny dodávateľ si neoveruje odbornosť svojich subdodávateľov, v tomto prípade sadovníckych firiem, ale zaujíma ho najnižšia cena. A tak nekvalitným zakladaním a neodbornou údržbou sú v súčasnosti mnohé navrhované i jestvujúce diela znehodnotené a dochádza tiež k znehodnoteniu finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu diela. Pritom ale zeleň je jediná zložka životného prostredia, ktorá má schopnosť sama skvalitňovať životné prostredie a skvalitňovať i iné zložky životného prostredia. Okrem toho ako polyfunkčný prvok má i celý rad ďalších funkcií.
Arboristika
Rovnako je to aj pri údržbe drevín. V zahraničí obdivujeme v mestách krásne parky, v krajine krásne, vysoké, zdravé aleje. Na Slovensku sa šíri mánia okýpťovania stromov dokonca i v kúpeľných parkoch (viď Piešťany), módny je ich radikálny rez, čo však spôsobuje v konečnom dôsledku ich postupné odumieranie. Na Slovensku je tiež množstvo samozvaných „stromolekárov“ či „dendrochirurgov“, ktorí stromy skôr likvidujú (napríklad alej ku kostolu v Santovke, či historická lipa na Myjave). Ďalej nevhodný rez stromov „zo zákona“ vykonávajú správcovia inžinierskych sietí, keď pod rúškom ochrany inžinierskych sietí stromy režú svojvoľne, kedykoľvek a bez ohlásenia. Kto teda môže stromy na Slovensku rezať? Každý. Je to voľná živnosť a pilčícky kurz je prístupný každému. Z pilčíka sa potom stáva „odborník“ na všetky orezy stromov, ale „odborníkmi“ sú aj nezamestnaní a pracujúci v rámci verejno-prospešných prác.
Odborná spôsobilosť
V ČR sa však už na lesníckej fakulte MZLU v Brne začala študovať arboristika ako samostatný vedný odbor. Na Slovensku bola v roku 2005 založená pobočka americkej celosvetovej organizácie ISA (Medzinárodná organizácia arboristov). Táto organizácia pripravuje každoročne rad odborných akcií pre arboristov, udeľuje odborné certifikáty tým arboristom, ktorí úspešne zvládnu skúšky (treba zvládnuť také predmety, ako je ekológia, fyziológia drevín, dendrológia, fytopatolófia, ale napríklad i stromolezectvo a pod.). Tento certifikát sa vo svete hodnotí veľmi vysoko. Na Slovensku ISA pripravila v spolupráci s Regionálnym environmentálnym centrom a so Strednou záhradníckou školou v Piešťanoch arboristický kurz pre záujemcov o certifikát ISA. Prvý ročník tohto kurzu sa uskutočnil v roku 2005 z prostriedkov EÚ, avšak absolvovalo ho len päť účastníkov. Ostatní „živnostníci“ žiaľ necítili potrebu absolvovania kurzu. Prečo? Načo? Kto to potrebuje? Pre zvýšenie kvality života v mestách a pre zvýšenie ekologickej stability krajiny potrebujeme všetci kvalitnú a odbornú prácu s biologickým materiálom.
Architektonický návrh je jedna vec, jeho kvalitná realizácia a údržba sú ďalšie štádiá „výstavby“ krajinno-architektonického diela.
Má požiadavka krajinných architektov oporu v legislatíve? Má i nemá.
Arboristika - profesionálna starostlivosť o stromy
Arborista - praktický dendrológ, zabezpečuje výsadbu a údržbu stromov
Sadovník - zakladá a udržiava plochy zelene, realizuje diela krajinných architektov
Ani jeden z uvedených odborných termínov nie je uvedený v žiadnej legislatívnej norme, a to i napriek tomu, že vo svete existujú organizácie arboristov na národnej i medzinárodnej úrovni a tiež organizácie realizátorov krajinárskych úprav. Zadefinovanie termínov „arborista“ a „sadovník“ (resp. „realizátor krajinných stavieb“) je potrebné zadefinovať prioritne v rezortnej legislatíve Ministerstva životého prostredia SR. Avšak novela Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny má byť predložená do parlamentu až v septembri 2007.
Ústava Slovenskej republiky: okrem iných práv má občan podľa článkov 44 a 45 ústavy právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva.
čl.44:
- každý má právo na priaznivé životné prostredie
- každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo
nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky
štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie
čl.45:
- každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Mohli by sme rozoberať ďalšie legislatívne normy z rezortu výstavby, kultúry i životného prostredia. Všade sa deklaruje potreba ochrany a tvorby životného prostredia, krajiny a zelene. Nikde v legislatíve sa však nekladie dôraz na odbornosť pri zakladaní a údržbe zelene. Jedine Zákon č. 543/2002 Z.z. § 55 a jeho vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 24/2003 § 27 vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, 3 roky praxe a zápis do osobitného zoznamu odborne spôsobilých osôb, ale to len na tvorbu Dokumentácie ochrany prírody a krajiny, a tou sú MÚSES, Dokumenty starostlivosti o dreviny, Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny, Koncepcie ochrany prírody a krajiny a pod. Z uvedeného vyplýva, že momentálne nie je spoločenská požiadavka na zabezpečenie odbornosti na uskutočňovanie a údržbu krajinno-architektonických diel, krajiny a plôch zelene.
Nie je teda zrejmé, či sa krajinným architektom podarí presadiť svoje požiadavky v rámci súčasnej novely Živnostenského zákona. Ale je potrebné upozorniť na neúnosnosť situácie a hľadať priestor na zlepšenie spolupráce jednotlivých profesií, podieľajúcich sa na výstavbe diela, ako i požadovať kvalitu práce na každej úrovni, a to i teraz, keď pojem „profesijná česť“ už vyšla z módy a prevalcovala ju „efektivita“. Tak ako architekt vykonáva autorský dozor, tak i krajinný architekt musí mať zmluvne dohodnutý autorský dozor. Tak ako dielo architekta realizuje odborník – autorizovaný stavebný inžinier a iné profesie, tak i dielo krajinného architekta musí realizovať odborne spôsobilá osoba. Tak ako dielo architekta má stavebný dozor, tak i pre diela krajinných architektov musí byť zavedený stavebný dozor pre realizáciu krajinných diel. A realizátorom nemôže byť každý, ale len odborník. S týmto cieľom krajinní architekti pôsobia na pracovníkov relevantných rezortov a snažia sa dosiahnuť kvalitu i v legislatíve.
Ing. Anna Dobrucká, krajinná architektka
|