|
Architektka Ľubica Koreňová sa v roku 2006 stala držiteľkou „neudeľovanej“ grand prix za architektúru na Slovensku. S realizovanou stavbou obytného domu Skelet v Žiline sa stala v októbri držiteľkou Ceny za architektúru - CE • ZA • AR 2006 v kategórii bytový dom a v novembri získala Cenu Dušana Jurkoviča za rok 2006 udeľovanú Spolkom architektov Slovenska.
• Realizovaná stavba obytného domu Skelet vám v roku 2006 priniesla mimoriadny úspech. Je z pohľadu architekta v praxi dôležité prihlasovať svoje diela do architektonických cien?
Dôležité pre mňa vo vzťahu k mojím dielam je dospieť k poznaniu, že realizácia potvrdila kvalitu konceptu a projektu a k pocitu vlastného uspokojenia a radosti z výsledku. Keď toto osobné zhodnotenie prerastie v presvedčenie , že dielo je hodné
širšieho záujmu a obdivu je možné uchádzať sa o niektorú z cien pre architektúru.
Je to však veľmi osobné rozhodnutie a súvisí aj inými faktormi okrem kvality diela,
jednoducho povedané nie každá stavba má to šťastie , že sa zrodila v správnom okamihu, keď aj jej autor je pripravený na takéto aktivity.
Skelet mal to šťastie, že konštelácia môjho presvedčenia, odozvy u kolegov a priateľov
a hlavne pozitítívneho naladenia mojej mysle viedla k rozhodnutiu vstúpiť do tejto arény.
Bolo mi cťou v tejto vynikajúcej konkurencií obstáť.
• Ako sa spolupracovalo s investorom pri stavbe polyfunkčného bytového domu „Skelet“?
Záujem investorov bol jednoznačne ekonomický, zadaním bolo optimálne zastavať územie, ktoré kúpili už aj s existujúcim skeletom , rozostavanými prvkami konštrukčného systému. Tie boli kedysi určené na úplne inú stavbu – predchádzajúci projekt a čakali na svoje použitie na sklade. Základové pätky a časť stĺpov už stáli, ostatné čakalo na môj prístup. Záujmom investora bolo optimálne využiť priestor – a využiť maximálnu možnú kapacitu v danom území s tým, že zastavanie musí byť vhodné, aby nevzbudzovalo averziu. Investor si uvedomoval, že v danej lokalite musí dom zapôsobiť pozitívne, aby mal aj neskôr svoju hodnotu. Vnímam to ako plus, že mi v rámci architektúry nechal investor voľnú ruku s podmienkou , že si dokážem svoj návrh obhájiť a odsúhlasiť s pamiatkármi a mestom.
• Investori boli teda v tomto smere dostatočne edukovaní?
Myslím si, že v dnešnej dobe už developeri chápu, že hodnotu domu nerobí len čistý súčet úžitkovej plochy, ale kvalita domu ako celku: teda aj vhodná architektúra správne zasadená do daného miesta. Dom sa nachádza v centre Žiliny na okraji pamiatkovej zóny a otázka kvalitnej architektúry je tu veľmi aktuálna.
• Ako dlho trvala realizácia stavby ...
Projekt samozrejme vznikol pomerne rýchlo, realizácia trvala dosť dlho, ale do toho vstupovali faktory, ktoré architekt nemôže ovplyvniť.
• Priamo to zadanie, keďže projekt vznikal na existujúcich skeletových stĺpoch – vás v konečnom dôsledku inšpiroval alebo obmedzoval?
Najprv ma skelet obmedzoval, pretože nosný systém bol už založený. Nemohla som s ním pohnúť ani ho vytrhať zo zeme. Potom som sa zmierila s tým, že tam je. Určoval všetko ohľadom pôdorysného tvaru. Snažila som sa pracovať s ním tak, že je to priestorová štruktúra ako každá iná. Od tretieho nadzemného poschodia už ma neobmedzovalo nič – okrem výškového zónovania, pretože skelet tam už nebol. Nakoniec to bola časť inšpirácie, pretože skelet vytváral určité polia, tak som túto štruktúru nakoniec na fasáde „priznala“. Do mena budovy sa to dostalo po tom, ako sa to v ateliérovom žargóne nazývalo „skelet“, čo sa po dokončení stavby nezmenilo.
• Prinieslo ocenenie so sebou nejaký vedľajší efekt?
Doba odvtedy nie je až taká dlhá, aby som to mohla jednoznačne posúdiť. Myslím si, že ocenením stúpa prestíž architekta. Prináša to publicitu v odborných periodikách, ale aj v bežnej tlači. Odozvy sú kladné, najmä zo strany mojich zákazníkov a aj investorov stavby.
• Z osobnej skúsenosti odporúčate architektom účastniť sa architektonických súťaží?
Je to dôležité. Myslím si, že na Slovensku sa voči ostatnej Európe súťaží málo – veľa mojich mladších kolegov popri práci v zahraničných ateliéroch sa zúčastní tak troch-štyroch súťaží do roka. Aj keď na Slovensku architekti súťažia hlavne z prestížnych dôvodov – spôsob ako sa zviditeľniť, pretože realizácia je dosť otázna a neistá – považujem to za dobrý spôsob merania síl.
• Zaznamenali ste v regióne, v ktorom žijete vývoj alebo nárast zákaziek pre architektov?
V rámci Žilinského kraja je to spojené samozrejme s príchodom automobilky KIA. Najväčší priestor na realizáciu dostali bytové domy . Je viditeľné, že rozvoj veľkých kultúrnych stánkov, vzdelávacích inštitúcií a športových stavieb zatiaľ nie je na programe.
Najviac absentuje koncepcia v riešení organizmu mesta, dúfam že po zmenách týkajúcich sa komunálnych volieb v Žiline, bude existovať útvar hlavného architekta ktorý sa koncepcií rozvoja mesta bude venovať.
Ivana Moncoľová
|