|
Rubrika určená výmene názorov členov Slovenskej komory architektov a architektonickej odbornej verejnosti. Redakcia nezasahuje do obsahu podpísaných a neanonymných príspevkov. Korektný a podpísaný názor týkajúci sa problematiky našej profesie, jej legislatívy a vzájomných vzťahov tu bude zverejnený. Názory redakcie sa nemusia zhodovať s názormi pisateľov.
Redakčná rada Informácií SKA
Slovenská komora architektov pripravila stanovisko k upravenému návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Je potrebné oceniť, že došlé pripomienky členov komory prelúskala skupina architektov a konečnú podobu stanovisku vtisol právnik. Najmä súvislosti s inými právnymi predpismi sú veľmi cenné. Napriek tomu sa v stanovisku vyskytli miesta, ktorým odporúčam venovať väčšiu pozornosť.
1. Problematika územného konania a správnosť typológie územných rozhodnutí a súhlasov nie je okrem vyjadrenia v ods. 3.a) v stanovisku podrobnejšie komentovaná. Keďže týmito procesmi budú prechádzať takmer všetky stavby ( územné plány zón pokryjú zrejme len malú časť území obcí ), žiadalo by sa v stanovisku územné rozhodovanie podrobnejšie komentovať.
2.Pri formulácii stanoviska 1.a), ktoré vytýka zaradenie územného rozhodovania do časti územné plánovanie si treba uvedomiť, že územné rozhodovania je v podstate náhradným nástrojom plánovania tam, kde chýba územný plán a že toto konanie preto kopíruje aj procesy prerokúvania a schvaľovania územných plánov(najmä zóny, ktorá môže ÚR nahradiť). Ďalej územné rozhodovanie obsahuje aj rozhodovanie nielen o stavbách, ale aj funkčnom využití územia, jeho ochrane a pod., ktoré majú územné priemety a nie sú stavbami. Nakoniec sa dá povedať, že aj schválenie územného plánu ako nástroja územného plánovania je v podstate rozhodnutím o území an bloc. Územné rozhodovania sú takýmto procesom per-partes. Z tohoto pohľadu považujem zaradenie územného rozhodovania do časti územné plánovanie za systémovo správne.
3. V ods. 16 stanovisko SKA žiada doplniť definície stavieb krajinnej architektúry. Medzi ne zaraďuje aj námestia a pešie zóny. Stavby ( návrhy stavieb ) týchto priestorov nemusia mať však žiaden prírodný prvok alebo prvok zelene. Keďže za stavby krajinnej architektúry by sa mali považovať stavby, ktorých stavebným materiálom sú predovšetkým prírodné prvky a tak sú tieto priestory a územia definované aj v územnom pláne, námestia a pešie zóny nemožno považovať za jedinečné stavby krajinnej architektúry. Toto zaradenie môže viesť v budúcnosti ku kompetenčným profesijným diskusiám. Táto problematika sa takto može stať dominantnou témou krajinných architektov s následným uplatňovaním prírodných prvkov aj tam, kde to nie je vhodné ( napr. pamiatkové prostredie ). Ak už SKA prijala definíciu, že krajinou sú aj všetky priestory sídla ( podľa krajinárov tzv. mestská krajina ), potom ide ale o o neúplný výpočet z druhov verejných urbánnych priestorov ( napr. nábrežia, obslužné ulice s prevahou pešieho pohybu, verejné a poloverejné vnútrobloky ). Odporúčam SKA túto časť stanoviska dodatočne prehodnotiť.
4. Urbanistické a architektonické štúdie ( ods. 2.d) ) sa v zákone nespomínajú zrejme z dôvodu, pretože sú slobodnými vyjadrovacími nástrojmi architektonickej a urbanistickej tvorby (napr. pre potrebu súťaží), t.j. nemajú vzťah k zákonu. Časť územné plánovanie našla namiesto UŠ iný vhodný nástroj ako ÚPP, v stavebnom poriadku sa však architektonické štúdie nespomínali ani doteraz, hoci by našli svoje uplatnenie napr. v územnom konaní ( napr. ako súčasť dokumentácie územného konania v druhom odseku pripomienok ods.2 ). Pomenovanie ÚPŠ je primerané potrebám zákona kladeným na ÚPP. Túto aj ostatnú odbornú terminológiu by sme však mali definovať predovšetkým na pôde komory a poskytnúť ju navrhovateľovi zákona. ( Pozn.: v ČR dostala FA ČVUT ako vedecko-výskumné pracovisko významný grant na riešenie podobnej problematiky, od nášho ministerstva takú ponuku komora a škola nedostali...)
Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., FA STU v Bratislave 28. 12. 2006
|