|
Metropoly – Arsenale, Giardini?
Od 10. septembra do 19. novembra 2006 sa v Benátkach konal jubilejný 10. ročník medzinárodnej výstavy architektúry – Bienále architektúry, ktorý navštívili aj študenti Fakulty architektúry v Bratislave. Po témach ako Metamorfóza, Ďalší (Next), Menej estetiky, viac etiky (Less Aesthetics, more Ethics) si organizátori výstavy zvolili aktuálnu problematiku: Mestá, architektúra a spoločnosť (Cities, architecture and society).
  
„Mesto je najdôležitejšie miesto, kde môže byť architektúra realizovaná a tiež je to miesto, kde je hodnotená kvalita spolužitia a kde existuje silná väzba medzi architektúrou a spoločnosťou“, zdôraznil prezident nadácie ‘La Bienale di Venezia’ David Croff.
Rozvoj miest a nárast ich populácie sa tak stáva evolučným fenoménom, jedným z hlavných problémov dneška a zajtrajška. Faktom je, že v súčasnosti žije v mestách polovica svetovej populácie, hoci pred storočím to bolo len 10 %, a predpokladá sa, že toto číslo narastie do roku 2050 až na 75 % (podľa údajov OSN). Milióny ľudí budú obyvateľmi tzv. megalopolis a vysoko urbanizovaných oblastí.
Podľa kurátora expozície Richarda Burdetta bolo ambíciou výstavy „informovať a hlavne vyprovokovať debatu o tom, ako formovať budúcu urbánnu spoločnosť, ako sa zmení fyzická štruktúra miest – budovy, priestory a ulice – pod vplyvom sociálnych, kultúrnych a ekonomických zmien“. Nastolil tiež otázku, aká je úloha architektov a architektúry pri budovaní demokratickej a udržateľnej urbánnej spoločnosti, a tiež ako takúto spoločnosť riadiť. Organizátori preto pozvali na sériu diskusií popredných medzinárodných odborníkov (Renzo Piano, Richard Rogers, Zaha Hadit, či Norman Foster), ale tiež zástupcov komunálneho sektora, starostov a reprezentantov samospráv svetových veľkomiest. Priestor na prezentáciu dostalo aj 13 medzinárodných výskumných inštitútov a ich inovatívne projekty pre mestá tretieho tisícročia. Napr. Massachusettts Institute of Technology Senseable City Laboratory predviedlo originálne digitálne mapovanie Ríma, nazvané Real Time Rome. Vychádzalo z nepretržitého monitorovania aktívnych mobilných telefónov, ktoré umožnilo sledovať frekventované trasy pohybu obyvateľov Ríma a jeho turistov, a tak následne pružne riadiť dopravu.
Hlavná časť expozície Mestá, architektúra a spoločnosť bola vystavená v starej továrni na laná v benátskom Corderie dell´Arsenale. Prostredníctvom fotografií, filmov a 3D grafických prezentácií tu boli predstavené urbanistické experimenty 16 metropol sveta: z ázijských miest boli prezentované Šanghaj, Bombaj a Tokio, z Ameriky Caracas, Mexiko City, Bogota, SaoPaolo, Los Angeles a New York; Afriku a Stredný Východ zastúpil Johannesburg, Káhira a Istanbul, Európu Londýn, Barcelona, Berlín a zvláštny prípad akéhosi súmestia Miláno – Turín. Prostredníctvom urbánnych a spoločenských realít a štatistík daných miest, vizuálne podporených ohromnými satelitnými snímkami, leteckými fotografiami, morfologickými mapami, video nahrávkami ilustrovali autori expozícií rozmanitosť a komplexnosť týchto ľudských výtvorov. Prezentácie však neponúkali len informácie o sociálnych, ekonomických a kultúrnych transformáciách týchto miest, ale predstavili tiež nové architektonické a urbanistické projekty, ktoré určujú životný štýl obyvateľov (bývanie, zamestnanie, odpočinok a dopravu). Zaujímavá bola napr. perspektíva prestavby nábrežia Londýna a predpokladaná zmena siluety tohto historického európskeho veľkomesta – výškové budovy, medzi nimi už stojaca realizácia z dielne Normana Fostera, ktoré ovládnu priestor a vizuálne „pohltia“ Tower, či Big Ben.
Novinkou tohtoročného Bienále bola sprievodná výstava s názvom Sensi contemporanei (Súčasné pocity), rozdelená na dva celky: Cities of Stone (Kamenné mestá) a City – Port (Mesto - Prístav). Tento nevšedný projekt bol odštartovaný v roku 2003 talianskou vládou a odvtedy je hlavným kultúrnym projektom talianskeho ministerstva kultúry zameraným na rozvoj súčasného umenia a architektúry stále málo rozvinutého talianskeho juhu.
Výstava Cities of Stone vyznela ako oslava kamennej stredomorskej architektúry. Mala tri sekcie, ktoré bolo možné vzhliadnuť tiež v benátskom Arsenale: The Other Modernity (prezentovala dvoj- a trojrozmerné zobrazenia príkladov zlatej éry kamennej architektúry z 30-tych rokov minulého storočia, analýzy konštrukčných metód a tvaroslovia od antiky po súčasnosť), Stereotomic Architecture (ilustrovala princípy tvorby z kameňa na modeloch mostov a obelisku) a Project South (prezentácia výsledkov medzinárodnej architektonickej súťaže na štyri rozličné stavby na talianskom juhu – napr. kláštora kapucínov v Syrakúzach, či novej katedrály pre Bari).
Prvýkrát v histórii Bienále sa časť expozície premiestnila mimo Benátok do Palerma s tematikou City - Port. Návštevníci si mohli pozrieť 16 príkladov prístavných miest z celého sveta a 10 talianskych prístavných miest. Aj toto gesto malo za cieľ pozdvihnúť kultúrne dianie na juhu.
Ponuka bohatého programu bola naviac doplnená ďalšími samostatnými výstavami:
• výstava Mesto v meste, dnes sa stavia Miláno budúcnosti, predstavila dva unikátne projekty Normana Fostera a Renza Piana v Miláne,
• projekt nového čínskeho mesta Tong-Li,
• mimoriadne príťažlivá expozícia Metró-Polis organizovaná regiónom Campania a mestom Neapol ponúkla nový koncept hromadnej dopravy v Neapoli a okolí.
Ako po iné roky, aj teraz sa v benátskych Giardini prezentovalo 50 štátov vo svojich národných pavilónoch. Úroveň expozícií ako aj ich obsahová náplň bola veľmi rôznorodá. Oscilovala od pôsobivých multimediálnych prezentácií až k výrazovému minimalizmu, od predstavenia komplexných problémov až k takpovediac obsahovej prázdnote, či zúfalému výkriku. Porota ocenila dánsky pavilón za kreatívnu a inteligentnú prezentáciu ekologicky udržateľného rozvoja krajiny s dôrazom na hospodárenie s vodou a energiami. Zaujímavá bola japonská expozícia približujúca modernú architektúru s prvkami tradičnej kultúry, tiež pre vtipnú a trochu odvážnu požiadavku vyzuť vstupujúceho návštevníka a ohnutím chrbta pri vstupe cez nízke dvierka, prinútiť ho k typickému pozdravu. Dobrí boli Holanďania prezentujúci vývoj Amsterdamu, Nemci s ich známymi aj menej známymi architektmi a realizáciami, severania s ľudskými parametrami bývania a ohľaduplnosťou k prírode. Najviac asi pobavili Francúzi s ich „permanentným happeningom“ francúzskeho životného štýlu predvádzaným po celú dobu výstavy. Možno šokovali Rusi s expresívnou výpoveďou o stave spoločnosti, bývania a snáď i života vôbec, opis ktorej by sa hodil do médií vysielajúcich po 22. hodine.
Pre výstavu v pavilóne Českej a Slovenskej republiky bol vybraný architektonický ateliér Ivana Kroupu, pedagóga ČVUT Praha. Podľa vlastných slov prezentoval: „reálná moderní řešení aktuálních problémů České republiky, měst, krajiny. V našich podmínkách, našimi koncepty, bez odkazů na asijskou, holandskou, švýcarskou či jinou architekturu.“
Na záver Bienále boli udelené ocenenia – Ceny Zlatého leva.
• Zlatého leva pre mesto si odniesla Bogota za dlhoročné riešenie sociálnych problémov, vzdelávania, bývania a verejných priestranstiev, špeciálne za inovatívne riešenia v oblasti dopravy.
• Zlatého leva pre národný pavilón dostali už spomínaní Dáni.
• Špeciálneho Zlatého leva za celoživotné dielo právom získal architekt Richard Rogers.
Za zmienku stojí, že duchovným dieťaťom tohoročného bienále architektúry je memorandum Agenda for XXI Century Cities, dokument venovaný všetkým, ktorí ovplyvňujú alebo participujú na manažovaní miest a na komplexných systémoch, ktoré regulujú ich fungovanie.
Danica Šoltésová, Klára Macháčová, Jana Minaroviech
|