|
Slovenká komora architektov je samosprávny orgán – teda funguje tak, ako k nej pristupujú jej členovia. Slovenská komora architektov k informovanosti svojej členskej základne používa niekoľko nástrojov: osobnú komunikáciu, ktorú vykonávajú pracovníčky úradu; mesačník Informácie Slovenskej komory architektov a v neposlednom rade revitalizovanú webovú stránku www.komarch.sk. Zaujímalo nás ako vnímajú komunikáciu komory jej členovia a ako sa sami cítia byť aktívni pri riešení požiadaviek zo strany komory.
Architektom z rôznych vekových kategórií a miesta pôsobenia sme položili nasledovné otázky:
Ako dôsledne Slovenská komora architektov informuje svoju členskú základňu o svojich riadiacich aktivitách?
Je členská základňa dostatočne aktívna a nápomocná pri riešení požiadaviek zo strany komory?
Ing. arch. Pavol Ďurica, Liptovský Mikuláš:„Možno, že je to v mojom prípade aj vekom, ale mám pocit, že mladší architekti sú viac aktívni pri reflexii každodenných problémov architekta. Samozrejme vedia vyvodiť z toho závery a predostrieť ich aj Slovenskej komore architektov. Myslím si, že sa chcú určitým spôsobom aj zapísať do povedomia. My starší to až tak nepotrebujeme, ale možno že robíme chybu. Vidím to aj ako stratu času jednak z časového hľadiska alebo z hľadiska presúvania sa do Bratislavy, keďže pracujem v Liptovskom Mikuláši. Možno keby bola rotácia komorových akcií v iných mestách Slovenska, je pravdepodobné, že by to aktivizovalo architektov, aby sa zapojili do komorového života aj zo vzdialenejších regiónov.“
Ing. arch. Štefan Moravčík, Banská Bystrica:
„Členská základňa podľa mojho názoru nedostatočne reflektuje aktivity komory, je to spôsobené dvoma faktormi. Začal by som komorou. Keďže mám „namočený nos“ do vydávania komorového mesačníka, dobre viem, aké má komora a jej jednotlivé orgány resty voči členskej základni, najmä z hľadiska komplexnosti informovania o svojej činnosti. Sám dobre viem, že priamo na komore sa robí veľa vecí, ale nie vždy sa o tom dostatočne vydávajú svedectvá smerom von. Jednotlivé výbory a komora nie vždy dosť intenzívne informujú o svojích aktivitách.
Na druhej strane členská základňa si dostatočne neuvedomuje aké je dôležité mať kolektívny orgán, ktorý by ich zastupoval vo veciach, v ktorých sa jednotlivec alebo ateliér nie je schopný presadiť napríklad voči štátnej správe alebo samospráve. Príprava zákonov nie je vzdialená rétorika nejakých právnikov, je to legislatíva, ktorá sa nás pri výkone povolania bytostne týka. Ja ako praktizujúci architekt nie som ani odborne, ani osobnostne a fyzicky schopný vykonať aktivity, ktoré by mohli mať pre výkon práce architekta skutočný význam. Máme jedinú šancu dať sa dokopy a kolektívnym spôsobom presadzovať svoje záujmy: a na to máme komoru, zriadenú zo zákona. Väčšina architektov si neuvedomuje boriac sa so svojimi každodennými problémami, prečo je dôležité spraviť niečo v prospech architektov. V orgánoch komory pracujú zvolení architekti, z ktorých väčšina má svoje ateliéry. Stretnú sa raz – dvakrát do mesiaca vo svojom volnom čase, všetkých ktorých poznám venujú veľa energie, ale počas volebného obdobia v komore nemôžu stihnúť všetko, čo by mali a chceli. Chýba mi ešte jedna vec, a to aby vznikli aktívne skupiny, ktoré by sa dali dokopy pri nejakom probléme, ktoré by spájala spločná téma, ktorú by riešili a komora by im na čas riešenia tohto problému poskytla svoje zázemie.“
Ing. arch. Petra Valkovičová, Banská Bystrica:
„Pokiaľ mi to časovo vyhovuje a konajú sa nejaké výstavy a podujatia organizované Slovenskou komorou architektov alebo Spolkom architektov Slovenska v Banskej Bystrici, tak sa ich zúčastňujem. Snažím sa zúčastňovať podujatí, ale dalo by sa povedať, že nie som ešte úplne informovaná o všetkom dianí. Do toho sa len pomaly dostávam, pretože som rok po skončení vysokej školy. Pomaličky som sa zapracovávala do profesie architektky, teraz som začala pracovať formou živnosti. Každý, kto po skončení školy túto fázu prešiel, tak vie, o čom hovorím. Moja práca a záujem smeruje k tomu, že by som chcela byť autorizovanou architektkou. Odmalička, keďže môj otec je architekt, som mohla sledovať prácu architekta, ale vtedy som to ešte nevnímala dostatočne. Viac som sa o výkon povolania začala zaujímať práve počas štúdia na vysokej škole, keď už som vedela viac o čom to je. Ale škola a prax sú rozdielne veci, pretože v rámci tvorby na škole a teraz v realite, je to podriadené praktickým až pragmatickým nástrojom – je to o veľkej zodpovednosti. Na škole sme nemali možnosť si odskúšať jednanie s investorom, tam sme boli konfrontovaní s odborným názorom. Práve pre to som prišla na komorou usporiadanú diskusiu Ako fungujú ateliéry. Veľmi ma táto téma zaujíma, keďže som počas štúdia mala možnosť pracovať v niekoľkých ateliéroch.“
Ing. arch. Martin Pavelek, Žilina:
1.) Ešte ako nečlen Slovenskej komory architektov som sa o jednotlivych aktivitach dozvedal predovšetkým z mesačníka Informácie SKA, ktore mi boli zasielané spolu so spolkovými novinami Fórum architektúry. V súčasnosti je to okrem Informacií webová stránka a samozrejme aj osobné kontakty s predstavitelmi a aktívnymi členmi komory. Myslím si, že z hľadiska dôslednosti sú v oficiálnych výstupoch zachytené pre členov všetky dôležité informácie a aktivity SKA.
2.) To je otázka skôr pre niekoho z pracovnikov komory, ktorí môžu takéto veci posúdiť a vyhodnotiť. Všeobecne sa však dá povedať, že problém je s časom, aktívny a v slovenských podmienkach "normálne" pracujúci architekt nemá poriadne čas ani na rodinu, preto očakávať nejaké nadštandardné výkony a aktivity od členskej základne smerom ku komore je asi málo reálne.
-im-
|