|
KAROL HOFFMAN REFERUJE O PRÁCI V ACE
Architekt Karol Hoffman je zástupcom Slovenskej komory architektov v pracovných skupinách pre súťaže, verejné obstarávanie a PPP v Architektonickej rade Európy (ACE). Tohto roku sa zúčastňuje rokovaní pracovnej skupiny pre verejné obstarávanie pri ACE. Stretnutia sa konali v Paríži (február 2005), Berlíne (jún 2005), Helsinkách (v auguste 2005) a Krakove (október 2005). Sú dôležitým sprostredkovateľom postupu ako zapracovať smernice EÚ do národných legislatív a zlepšiť tak možnosť férového prístupu k získaniu práce pre architektov.
ARCHITEKTONICKÉ SLUŽBY A VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Slovensko sa podpísaním prístupových zmlúv zaviazalo, že právo Európskej únie bude mať prednosť pred právom Slovenska ako členského štátu. To znamená, že jednotlivé časti aquis communitaire EÚ je nutné v určitom časovom horizonte zapracovať do právneho systému členských štátov. Uvedený postup sa týka aj smernice 18/2004 o verejnom obstarávaní. Táto smernica stanovuje zásady a postupy verejného obstarávania, ktoré by aj Slováci mali implementovať do svojich zákonov. Prístupové obdobie pre túto smernicu končí v januári 2006. Keďže sa jedná o peniaze daňových poplatníkov, sledujú európske inštitúcie zákonodarstvo pre verejné obstarávanie veľmi pozorne a citlivo. Tieto verejné peniaze „tečú“ do najrôznejších oblastí verejného života a my ako občania EÚ a aj ako občania členského štátu máme právo na transparentný zákon a transparentné využívanie týchto prostriedkov aj v architektonických službách.
OPATRENIA ARCHITEKTONICKEJ RADY EURÓPY – ACE
DOKUMENT „CORNER STONES“
Architektonická rada Európy na základe poznatkov architektov z jednotlivých krajín pripravuje materiál, v ktorom odporúča jednotný optimálny spôsob zapracovania architektonických súťaží do verejného obstarávania. V tomto roku sa stretávali členovia spojených výborov pre architektonické súťaže a verejné obstarávanie, aby tento dokument rozpracovali. Našou úlohou bolo urobiť prehľad o tom, ako funguje verejné obstarávanie v jednotlivých krajinách spoločnej Európy a nájsť zjednocujúcu platformu pre všetky štáty. Vyššie uvedená smernica a doporučenia ACE jednoznačne určuje postup pri architektonických súťažiach vo verejnom obstarávaní.
1.)Otvorená súťaž – otvorená pre všetkých súťažiacich
2.)Obmedzená súťaž – vtedy, keď sa na základe určitých kritérií môže súťaž obmedziť
3.)Rokovacie konanie
Dôraz sa kladie na nadväznosť jednotlivých krokov. Nie je možné svojvoľne vyberať z jednotlivých možností. Vždy je potrebné urobiť prvý krok – otvorenú súťaž, prípadne zdôvodniť, prečo túto nie je možné zorganizovať. Až potom je možné postúpiť na krok dva – obmedzenú súťaž a ak ani táto forme nie je vyhovujúca, predložiť vysvetľujúci materiál. Po absolvovaní týchto krokov môže obstarávateľ pristúpiť k tretej možnosti – rokovaciemu konaniu. Týmto postupom chcel tvorca zákona zabezpečiť, aby boli peniaze daňových poplatníkov čo najtransparentnejšie použité. Ak si súkromný investor vyberá architekta formou súťaže, je čisto na jeho rozhodnutí, aký postup zvolí. Pri verejných peniazoch sa v mene transparentnosti musí vyvinúť jednotný postup, ktorým sa všetky zainteresované strany budú riadiť.
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE A ZÁPADNÁ EURÓPA
Podstatnou informáciou pre našinca je, že architektonická súťaž vo verejnom obstarávaní je bežný pojem u starších členov EÚ. Našou úlohou je pokúsiť sa, aby sa aj u nás stala pojmom bežným a nie raritou, ako je to dnes.
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE A SLOVENSKÁ REPUBLIKA
Na Slovensku sa prostriedky pre verejné obstarávanie architektom vyhýbajú. V rámci Európskej únie táto povinnosť existuje.
Nemecký architekt Brunnert (výbor pre súťaže a verejné obstarávanie v rámci ACE) mi k problému uzákonenia v rámci SR povedal: „V zákone predsa nebude napísané, to čo je všetkým jasné, že architekt má robiť architektúru, že automechanik má opravovať autá. To nám predsa hovorí zdravý rozum“.
Veľmi poučným bolo pre mňa rokovanie v Helsinkách. Hostiteľkou stretnutia bola predsedníčka našej skupiny Paula Huotelin – fínska architektka, ktorá sa venuje príprave a spracovávaniu súťaží v rámci združenia fínskych architektov SAFA. SAFA, podobne ako Slovenská komora architektov, vydáva časopis, v ktorom svojich členov okrem mnohých iných užitočných vecí informuje o aktuálnych legislatívnych zmenách. V samostatnej prílohe tohto časopisu informuje o verejných súťažiach, ktorých je mimochodom veľa a dobre honorovaných. Vo Fínsku sú súťaže vypisované na každú verejnú budovu, či už ide o školy, predškolské zariadenia, väznice alebo domovy dôchodcov. Všetci obstarávatelia verejných súťaží odovzdávajú podklady Fínskemu združeniu architektov, ktoré slúži ako odborný garant a spracúva pre štát všetky podklady, týkajúce sa architektonických súťaží. Štát automaticky odovzdáva kompetencie tomu, kto tie súťaže spracovať vie.
Podobný postup by bolo vhodné zaviesť aj u nás a žiadať vypracovávanie postupov súťaží automaticky od toho, kto ich pripraviť vie. Slovenská komora architektov má na tento účel zriadený Výbor pre súťaže a verejné obstarávanie, ktorý je schopný garantovať celú súťaž a vlastne by bol schopný „odovzdať víťaza“ štátu alebo samospráve.
Ako naloží s tým víťazným návrhom obstarávateľ už je na rozhodnutí samotnej samosprávy či štátneho orgánu. Komora je schopná vytvoriť servis a odovzdať ten „najlepši produkt“. Veď cieľom súťaže je vybrať toho najlepšieho.
„PPP“ PUBLIC PRIVATE PARTNERSHIP – VEREJNO-SÚKROMNÉ PARTNERSTVO
Na stretnutiach ACE sme hovorili aj o postupe známom ako PPP. Ak štát nemá dostatok financií na stavbu verejného záujmu (plaváreň, škola, atď.), je možné vytvoriť partnerstvo so súkromným kapitálom. Za určitých podmienok umožní súkromnému investorovi na určitý čas vstúpiť do štátnej „akcie“. Štát platí súkromnému
Metóda PPP je v Európe v v investičných projektoch verejno-súkromného partnerstva.
KRAKOVSKÝ PRÍKLAD – PRAHOVÁ METÓDA
Stretnutie našej pracovnej skupiny v Krakove sa uskutočnilo na podnet Poľskej komory architektov. Poľskí architekti majú problémy so zneužívaním obstarávacej legislatívy, ktorá znižuje ceny projektov na dumpingové prostredníctvom prahovej metódy. Na rokovanie bola prizvaná poľskej vlády pre verejné obstarávanie a generálny sekretár ACE Alain Saigne. Prekvapil a potešil ma záujem poľského štátneho úradníka a snaha o pochopenie problematiky architektúry vo verejnom obstarávaní. Diskusia, na ktorej mali čo povedať miestni architekti, ich kolegovia z členských krajín, zástupcovia európskej architektonickej inštitúcie i zástupca poľského verejného obstarávania bola pre všetkých veľmi podnetná a poskytla námet k práci v architektonických štruktúrach jednotlivých krajín.
NAJNIŽŠIA CENA JEDINÉ KRITÉRIUM VÝBERU?
Minimálna cena sa v našej legislatíve vníma ako jedno z hlavných kritérií hodnotenia projektu. Je to prvá a zásadná chyba výkladu zákona o verejnom obstarávaní. Európska únia nehovorí o minimálnej cene. Všade sa hovorí a píše o tzv. EMAT (Economically Most Advantaged Tender) – Ekonomicky najvýhodnejší tender/výber. Vyberá sa ekonomicky najvýhodnejší, nie najlacnejší projekt. U nás je cena stále rozhodujúcim faktorom výberu. Kritériom by mala byť cena stavby, lebo cena projektu je z nej odvodená. Ďalším kritériom, na ktoré sa u nás zabúda a v mnohých krajinách je bežné, je tzv. LCC (Life Cycle Costs). Ide o celoživotné náklady stavby, teda náklady vynakladané počas trvania stavby. Ak je stavba plánovaná na 50 rokov, treba v projekte plánovať a vyčísliť náklady za 50 rokov (napríklad trikrát výmena okien atď.). Ak má škola vydržať 50 rokov, musí byť postavená z kvalitných materiálov. Inak bude nutné robiť časté rekonštrukcie a v konečnom dôsledku daňových poplatníkov vyjde drahšie. To je plnenie ďalšej zásady LCC Best for money – dostať to najlepšie za svoje peniaze.
V súčasnosti sa nachádzame v období nebývalej stavebnej konjunktúry (zdroj: Hospodárske noviny). Veľké množstvo verejných peňazí sa preinvestováva za veľmi netransparentných legislatívnych podmienok, bez výberu toho najkvalitnejšieho projektu, ktorý tu bude ešte veľmi dlho stáť. Všetci určite máme záujem a právo, aby sa verejné budovy platené z peňazí daňových poplatníkov (a tými sme aj my) stavali kvalitne a transparentne. Preto by sa sami architekti mali zaujímať o tvorbu korektných súťažných podmienok pre verejné obstarávanie.
Spracovala –im-
|