|
ČLENKOU PREDSTAVENSTVA SLOVENSKEJ KOMORY ARCHITEKTOV
Na valnom zhromaždení Slovenskej komory architektov 14. mája 2005 v Prešove bolo zvolené nové predstavenstvo. Ocitlo sa v ňom niekoľko nových členov, jednou z nich je aj zástupkyňa krajinných a záhradných architektov v predstavenstve Slovenskej komory architektov – Ing. Anna Dobrucká.
Prvýkrát ste sa ako krajinná architektka stali členkou Slovenskej komory architektov a zvolili vás aj do predstavenstva komory. Od vašej „pionierskej úlohy“ krajinní architekti očakávajú zrejme veľa vykonanej práce. Necítite sa tak, akokeby vás hodili do vody bez toho, aby ste vedeli plávať?
Je veľmi dobré, že máme zastúpenie v Slovenskej komore architektov, je jedno, či v mojej osobe alebo v osobe niekoho iného. Krajinní architekti majú zastúpenie v každom výbore Slovenskej komory architektov, kde môžeme presadzovať svoje názory. Čo sa týka mňa osobne, myslela som si, že to bude v niečom jednoduchšie, ale začínam si uvedomovať, že „naše krajinárske zmenila by som slovo na krajinoarchitektonické záujmy“ záujmy musím začať lepšie presadzovať, musím lepšie argumentovať pri ich objasňovaní. Zatiaľ sa len zoznamujem s prostredím a skúšam, čo si môžem dovoliť.
Aká je spolupráca ľudí vo Výbore pre veci krajinných a záhradných architektov, na čom sa zakladajú vaše prvotné výstupy vo výbore, z čoho čerpáte?
Možno máme priveľké očakávania a málo trpezlivosti. Prvýkrát existuje v rámci komory Výbor pre veci krajinných a záhradných architektov, a my sme si prvýkrát stanovili hlavné úlohy, ktoré by sme chceli riešiť a ktoré by nám mali pomôcť presadzovať myšlienku, že aj krajinná architektúra je architektúrou. Architektonické dielo treba vnímať ako ucelené dielo, ktorým sa formuje objekt aj priestor. V rámci výboru sme si stanovili hlavné úlohy a v rámci nich tiež– patrí medzi ne aj zistenie, ako rozmýšľajú kolegovia krajinní architekti v zahraničí. Túto úlohu monitorovania stavu za hranicami Slovenska a zároveň nadväzovanie kontaktov by mala plniť členka Výboru pre veci krajinných architektov – Ing. Magda Horňáková.
Máme krajinných architektov vo Výbore pre etiku a vnútorné vzťahy a vo Výbore pre vzťahy s verejnou správou – čo je pre nás nesmierne dôležité. Chýba nám však človek v Autorizačnej komisii. Snažíme sa aktívne vystupovať tiež pri tvorbe architektonickej politiky, ktorú pripravuje pán profesor Pásztor.
O čom sa najviac diskutuje na Výbore pre veci krajinných a záhradných architektov?
Myslela som si, že dokážeme veci ľahšie presadzovať. Ako členka predstavenstva pomaly zisťujem, čo sa dá predostrieť a meniť. Táto skúsenosť možno trochu chýba mojím kolegom z výboru. Naše prvé sedenie na Výbore pre veci krajinných a záhradných architektov bolo veľmi búrlivé a všetci sme boli netrpezliví pri realizovaní spoločných myšlienok. Od členov výboru som dostala niekoľko úloh, ktoré ešte neviem ako zrealizujem. Zmena legislatívy nie je taká jednoduchá a hlavne rýchlo uskutočniteľná, ako si predstavujeme. Napríklad autorizačný zákon, ktorý sa novelizoval, to bol proces, ktorý trval takmer rok. Na zmene zákona majú veľkú zásluhu jednak moji kolegovia, jednak zástupcovia Slovenskej komory architektov, ktorí procedúru sledovali a presadzovali až po predkladanie do parlamentu.
Určite je to pre vás nová pozícia, ale zase na druhej strane Slovenská komora architektov funguje už viac ako 10 rokov, architekti už s legislatívou majú svoje skúsenosti.
Sme veľmi radi, že cítime podporu zo strany architektov. Cítime, ako sa niektorí architekti stotožnili s tým, že sme členmi komory. A toto pokladám za úspech, za úspech pre kvalitnú architekúru a kvalitný život.
Čo by mohli krajinní architekti priniesť vo svojej profesii?
Od konca druhej svetovej vojny sa parkové plochy a priestory zakladali vo veľmi malom rozsahu.
Na jednej strane chceme budovať nové priestory, na strane druhej zachraňovať parky, ktoré sú našim prírodným a kultúrnym dedičstvom. Chcela by som upozorniť na to, že krajinoarchitektonické diela sú tiež založené na filozofickom základe ako iné umelecké diela. Existuje teda rozdiel medzi sadovníckym dielom a krajinoarchitektonickým dielom. Architektonická tvorba je o tvorbe, o filozofii tvorby, doslova o zhmotnení myšlienky. Krajinní a záhradní architekti by chceli prispieť tvorbou exteriéru na filozofickej báze.
Aká bola spolupráca s architektami v rámci bežnej praxe pred vstupom na komoru? Ste viac v povedomí investorov? Máte viac zakázok?
Na jednej strane si myslím, že keď chce niekto robiť malé realizácie exteriérov súkromných rodinných domov a záhrad, tak až tak autorizáciu nepotrebuje. Tam je dôležitá komunikácia s majiteľmi ako zrealizovať ich požiadavky – samozrejme na určitých princípoch.
Čo sa týka verejných priestorov, mám pocit, že vstup na Slovenskú komoru architektov nám pomohol sa zviditeľniť a zakázok je skutočne viac. Tiež si myslím, že nás architektonická obec začala akceptovať ako subjekty, ktoré dokážu vyriešiť exteriér. Pomaly sa realizuje to, čo by malo byť samozrejmosťou, a síce že nás architekti prizývajú k tvorbe priestoru už v štádiu štúdie. Takáto spolupráca má zmysel. Netvrdím, že to je pravidlo, ešte sú v tomto smere rezervy. Meniť spoločenské povedomie, že krajinný či záhradný architekt nie je záhradník, je dlhodobá záležitosť.
Ako reaguje členská základňa, koľko je na Slovensku krajinných a záhradných architekov?
Reakcie sú rôzne. Niektorí nám držia palce a predpokladám, že naše rady v SKA podporia, iní členstvo v SKA odmietajú. Ešte nie je taký spoločenský dopyt po našom zamestnaní, ako je to v profesii architekta. Členská základňa necíti potrebu sa autorizovať, hoci my by sme chceli, aby autorizovaných krajinných architektov bolo čo najviac. V Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu je združených 40 krajinných a záhradných architektov aktívnych v svojom povolaní. Jadro krajiných architektov tvoria členovia, ktorí študovali v ČR a máme tam doteraz silné kontakty. Teraz postupne príchádzajú absolventi aj zo slovenskej školy (SPU), ktorí sa zaujímajú o možnosť autorizácie. Naše odhady sú však také, že na Slovensku je dnes asi 800 krajinných a záhradných architektov, ktorí končili školy u nás a v Českej republike. Koľko z nich sa chystá autorizovať, odhadnúť neviem, myslím si, že na hranicu 100 je možné dostať sa v priebehu pár rokov. Rada by som však vyzvala kolegov k tomu, aby sa o možnosti autorizácie informovali na úrade Slovenskej komory architektov.
Ivana M.
|