|
Téma: Urbánne inovácie
Aktuálne
Súťaže
Výstavy
Rozhovor
Spraviť jednoduchú stavbu je tá najťažšia vec
Realizácie k téme
Branislav Hovorka, Štefan Moravčík, Martin Paulíny: Centrála Phoenix Zeppelin, Banská Bystrica
Martin Somora: Priemyselný objekt ako architektonická udalosť
Andrej Alexy / Alexy & Alexy: Obytný komplex Dolce Vita, Bratislava-Podunajské Biskupice
Zuzana Čerešňová: Ladné krivky sladkého života
Juraj Koban, Štefan Pacák / KOPA: Parkovací dom, Košice
Zuzana Senteliková: Cesta do garáží
Peter Abonyi: Čokolatéria Passé, Ružomberok
Zuzana Gažíková: Stretnutia pri čokoláde
Branislav Somora, Marian Šovčík: Rekonštrukcia a dostavba Mestskej radnice, Banská Bystrica
Peter Vodrážka: Starej radnici dominuje novotvar
Aktuálna realizácia
Albert Mikovíny: Areál Zochovej chaty – rekonštrukcia, prestavba a dostavba, Modra-Piesok
Andrea Bacová: Dva v jednom
Teória k téme
Bohumil Kováč: Špecifiká navrhovania verejných priestorov
Projekty k téme
OFFICE110: Lodenica Karloveské rameno, Bratislava
Vallo Sadovsky Architects: Viac stromov pre Bratislavu
Informácie
Dni architektúry a dizajnu 2011 – program
Medzinárodná konferencia Pasívne domy 2011 – výzva
Recenzie
Igor Thurzo: Zložité hľadanie ideálu
Vladimíra Büngerová: Autobiografická monografia T.D
Pavol Paňák: Obrázky z výstavy
Iná kultúra
Renata Rehorovská: Benefičná PechaKucha – Inspire Japan – pomohla Japonsku
Imro Vaško: Architektúra pohyblivého obrazu – hommage kvíliacim uliciam New Yorku
Miesto pre tvorbu FG
English Summary
Urban Innovations
CENTRÁLA PHOENIX ZEPPELIN
Priemyselný objekt ako architektonická udalosť
Zadaním pre architektov bolo navrhnúť budovu, ktorá v maximálnej miere splní potreby firmy, ale tiež navrhnúť budovu ako bezchybne fungujúci stroj, v ktorom budú administratívne priestory pre vedenie firmy, priestory zákaznícke, servisné, skladové, s vonkajšími plochami pre výstavu a odstávku stavebných strojov. Autori už realizovali obdobný projekt pre rovnakého zákazníka v Košiciach. V Banskej Bystrici zamerali svoje aktivity najprv na výber miesta. Vybrali polohu, ktorá spĺňala požiadavku umiestnenia pri hlavnej dopravnej tepne, súčasne je to poloha reagujúca na marketingovú funkciu výrazného zviditeľnenia značky. Pôdorysný tvar budovy reaguje na prúdový pohyb priľahlej rýchlostnej komunikácie, ale aj podzemných inžinierskych sietí. Budova sa vymedzuje od rýchlostnej tepny z dôvodu hluku a jej hmota je delená do menších celkov. Návrhom otvárajúcich sa pôdorysných krídel sa zvýšila plocha dotyku fasád s exteriérom a súčasne sa vytvoril nástupný priestor átria v tvare písmena V. V poschodiach átria sú jednotlivé administratívne priestory, cez sklenené plochy krídel vizuálne prepojené. Východná fasáda je bariérová stena, orientovaná k dopravnej komunikácii. Na vonkajšej fasáde sú len nevyhnutné okenné otvory a komunikačné vstupy. Riešenie kompozície rozmiestnenia otvorov v stene je výrazom vnútornej prevádzky. Ďalšia, odsadená vrstva fasády je realizovaná z ťahokovu s perforáciou. Takáto fasáda pokračuje aj na iných častiach objektu. Premenlivosť výrazu fasády je založená na optickom efekte vo vnímaní ťahokovu z rôznej vzdialenosti pri rôznosti svetla. Južná čelná fasáda je navrhnutá ako regálový skladový zakladač. Autori vložili do tejto fasádnej niky žlto-oranžovej farby skladový systém, kde náhodným spôsobom budú ukladané rôzne súčiastky, diely, pneumatiky. Farebné kontajnery, kam sa budú ukladať dielce, vytvoria z tejto fasády typ premenlivej, ako výraz pohybov tovaru vo firme. Estetika interiérov je vecná, vo farebnosti tlmená v bielo-sivo-čiernych tónoch.
Text: Martin Somora
Foto: Branislav Hovorka
ČOKOLATÉRIA PASSÉ, RUŽOMBEROK
Stretnutia pri čokoláde
Objekt čokolatérie a kaviarne Passé vznikal na mieste, kde už v minulosti stál objekt, v ktorom sa nachádzalo pohostinské zariadenie a kde sa ľudia stretávali. V deväťdesiatych rokoch prešiel prvou zásadnou rekonštrukciou predovšetkým prízemia. Poschodie vtedy zostalo v zásade nezmenené. Pôdorys pôvodného domu v tvare L ohraničujúci úzky dvor na západnej strane, do ktorého sa vstupovalo z hlavnej ulice, ovplyvňoval a priamo inšpiroval neskoršie zmeny. Architekt v zámere prestavby a dostavby predovšetkým od úrovne 2. NP navrhol oceľové nosníky, minimalizoval hmoty stien po obvode i v interiéri, na veľkých plochách využil sklenené výplne. Dom maximálne odľahčil, otvoril pohľadom do exteriéru, pracoval so svetlom a priehľadmi. Úzky dvor poslúžil na umiestnenie schodiska pre prístup na prvé poschodie, takže do priestoru kaviarne sa dá vstupovať aj priamo z ulice. Dojem dvora, alebo uličky, ktorá vyúsťuje na zadnú otvorenú terasu, je umocnený využitím pôvodnej omietky susedného domu ako podstatného interiérového dizajnového prvku. S vkusom je vybrané aj zariadenie a predovšetkým svietidlá. Vydarená realizácia vniesla do života mesta mimoriadny priestor pre stretnutia. Priestor, ktorý dýcha výnimočnosťou nielen vo forme, ale aj v obsahu.
Text: Zuzana Gažíková
Foto: Vladimir Yurkovic
|