|
Objekt, ktorý kúpila aj s pozemkami Penta, by mohol byť kultúrnou pamiatkou. Predbežne ho vyhlásili za chránený. Investor hovorí, že nemá záujem o deštrukciu.
BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry už začalo konanie o vyhlásení Jurkovičovej teplárne za pamiatku.
O zachovanie budovy bojujú bratislavskí aktivisti, majú strach, že architektonicky cenný objekt skončí rovnako ako nedávno kotolňa v areáli Kabla a zbúrajú ju.
Tepláreň na Čulenovej ulici v bývalej priemyselnej štvrti projektoval architekt Dušan Jurkovič, zakladateľ modernej slovenskej architektúry. Bol predstaviteľom secesie, vytvoril ale osobitý národný štýl, ovplyvnený ľudovou architektúrou. Jeho najznámejšími dielami sú Mohyla M. R. Štefánika na Bradle a kúpeľný dom v Luhačoviciach.
Majiteľ nesmie s objektom nič robiť
Pozemky aj s teplárňou nedávno kúpila Penta, víťaz tendra. Záujem o lukratívnu zónu v širšom centre mali HB Reavis, J&T aj írski Ballymore.
Ako informovala Soňa Čermáková-Uličná z ministerstva kultúry, správne konanie vo veci vyhlásenia teplárne za pamiatku sa začalo prvý januárový týždeň. Fakticky je už chránená, majiteľ s ňou nesmie nič robiť. Objekty navrhnuté za pamiatky totiž požívajú ochranu, ako keby nimi už boli.
„Pamiatkové hodnoty teplárne sú zadefinované v mimoriadne kvalitnej architektúre,“ hovorí Čermáková-Uličná.
Aj v rámci Jurkovičovej tvorby je podľa nej tepláreň jedinečný objekt, ktorý nie je poznačený „národným štýlom“, ale ide o aktuálnu funkcionalistickú architektúru, reflektujúcu vtedajšie trendy vo svetovej architektúre.
CELÝ TEXT
|