|
V kategórii Bytové domy Ceny za architektúru CE-ZA-AR 2007 bol z troch nominácií ocenený komplex dvoch bytových domov Karloveské rameno v Bratislave. O procese vzniku stavby sa rozprávame s autormi stavby Ing. arch. Jurajom Šujanom a Mgr. art. Karolom Stasselom.
- Ako vznikal súbor stavieb obytných domov Karloveské rameno? Kto bol investorom stavby a ako by sa dala charakterizovať spolupráca s ním?
Juraj Šujan: Stavba sa začala vyzvanou súťažou na jar roku 2002. Súťažilo sa v dvoch kolách, kde si investor vybral našu ideu terasových domov. Ďaľšie stupne projektovej prípravy trvali do roku 2005. Stavba sa stavala v rokoch 2005 a 2006, ale to je už v dnešnej dobe bežné, že realizácia stavby trvá kratšie ako príprava. Investorom bola spoločnosť Karloveské rameno, ktorá je dcérskou spoločnosťou developera J & T Real Estate. Ide o silného domáceho developera, pre ktorého to bol v tom čase najväčší rezidenčný projekt.
Investor už mal skúsenosti s rezidenčnými projektami a teda mal aj veľmi jasnú predstavu, čo chce už pri vyhlásení vyzvanej súťaže. Naozaj väčšina nápadov, ktoré sme predostreli už v súťaži, sa realizovala.
Karol Stassel: Spolupráca s investorom sa nedá globalizovať ani pri tomto konkrétom investorovi. Je to vždy záležitosť konkrétnej osoby, ktorá má tú-ktorú stavbu na starosti. V tomto prípade sme mali veľmi dobré skúsenosti. Samozrejme vždy príde k dialógu o tvorbe stavby aj s investorom, ale všetky myšlienky, ktoré sme chceli presadiť sa realizovali. Osoba, ktorá projekt za investora mala na starosti, dokázala naše myšlienky dobre pochopiť a prezentovať ich, čiže sa dali potom aj realizovať.
- Medzi oboma objektami bytových domov je vytvorená, dnes už ojedinelá, oddychvá zóna pre obyvateľov oboch bytových domov. Je to akýsi nadštandard k zadefinovanému štandardu bytov, ktoré sa v týchto domoch nachádzajú. Bol to od začiatku zámer investora alebo ho bolo treba k niečomu presviedčať?
Juraj Šujan: V súťažných podmienkach mal investor zadefinované, že stavba sa navrhuje do prírodného prostredia, kde má byť prítomný rekreačný prvok. Naviac Miestne zastupiteľstvo Karlova Ves zaviazalo developera budovaním promenádneho chodníka popri ramene Dunaja.
- V súťaži CE-ZA-AR 2007 bol nominovaný ďaľší bytový komplex Rozadol v Bratislave – Ružinove, ktorého autori sú architekt Juraj Šujan a architekt Peter Moravčík. V princípe ide takisto o nadštandardné bývanie s vlastnou urbanizovanou časťou, kľudovou zónou, ale aj infraštuktúrou. Aký bol rozdiel medzi týmito dvoma bytovými komplexami?
Juraj Šujan: Pri luxusných rezidenčných projektoch je rozpočet tiež limitovaný, aj keď v iných finančných hladinách. Oba projekty boli v luxusnom segmente stavieb. V čom boli úplne odlišné, je prostredie, do ktorého sa robili. Rozadol je zasadený do urbanizovaného širšieho centra mesta Bratislavy, ale súčasťou projektu bolo aj vytvorenie nového urbánneho prostredia. V prípade Karloveského ramena sme sa pohybovali v prírodnom prostredí Karloveskej zátoky.
Investori Rozadolu mali požiadavku spraviť nadštandardný segment bývania vo všetkých ohľadoch aj z hľadiska verejných priestorov. Bola to ich prvá realizácia a dovtedy neboli na developerskom slovenskom poli „veľkými hráčmi“. Developeri si už v súčasnosti uvedomujú, že kvalita bývania nespočíva len v kvaltinom zateplení, ale aj v kvalite medzipriestoru – verejného prostredia medzi domami.
Rozdiel v týcho stavbách je aj v príprave, kde v prípade Karloveského ramena príprava trvala veľmi dlho, začala sa o rok skôr ako pri bytovom súbore Rozadol a ten ju aj realizačne predbehol. Samozrejme odvíjalo sa to od toho, že Karloveské rameno bolo realizované ešte predtým v nezastavanom území.
- Prečo je dobré prihlásiť sa do cien za zrealizované architektonické dielo?
Juraj Šujan: Aj v tom je istý prvok súťaživosti, keď autori prihlasujú svoje diela o architektonickú cenu. A my sami sme boli naviac zvedaví ako porota zareaguje na našu stavbu. Prínosom je aj to, že našu prácu reflektuje odborná porota. Z titulu predsedu Slovenskej komory architektov by som povedal, že Cena za architektúru CE-ZA-AR 2007 je aj o polularizovaní architektúry, preto je najlepšie, keď sa prihlási čo najviac autorov, aby mohla porota vyberať z čo najširšieho spektra stavieb.
Karol Stassel: Je to ocenenie nielen architekta, ale aj investora. Ten si z toho berie „balíček pridanej hodnoty“, ktorou sa môže na verejnosti prezentovať.
Juraj Šujan: Konkrétne developeri Karloveského ramena mali z Ceny za architektúru CE-ZA-AR pre rok 2007 rovnakú radosť ako my. Pre nich je to referencia, ktorú zužitkujú, aj keď čisto marketingovo.
Čo by ste chceli vy ako autori na bytovom komplexe Karloveské rameno vyzdvihnúť?
Juraj Šujan: Pri tvorbe sme sa pohybovali v doteraz nezastavanom území, dovtedy tu bolo inudačné pásmo – záplavové územie Dunaja. My sme tu vytvorili nielen tie objekty, ale veľa práce sme venovali aj tomu, čo je medzi objektami, ale aj tomu, čo je skryté v zemi. Vytvorilo sa tu nové zastavané územie, vrátane celej technickej, komunikačnej, protipovodňovej infraštruktúry.
Karol Stassel: Možno tak neštandardne na bytový dom sme sa hrali s presvetlením spoločných priestorov – príkladom je komunikačná chodba, schodisko, podzemná garáž. Snažili sme sa dostať čo najviac denného svetla do spoločných priestorov. Do dispozícií bytu si zasahuje sám majiteľ bytu, ale hodnota, ktorá ostáva, to sú spoločné priestory.
Juraj Šujan: Je to naša tretia veľká bytovka, takže človek sa učí postupne.
Čo vás najviac potešilo z nominovaných alebo ocenených architektonických diel v tomto ročníku súťaže Ceny za architektúru CE-ZA- AR 2007?
Juraj Šujan: Mňa zaujala realizácia architekta Juraja Kiabu, teda Národné centrum vodného póla v Novákoch.
Karol Stassel: Rodinný dom v Modre Harmónii od architekta Juraja Čerešňáka. Prekvapujúce pre mňa bolo, že je to dom pre obyčajnú štandardnú rodinu a že investor bol ústretový nápadom architekta napríklad aj v použití obkladového materiálu domu.
Kde sa nachádzajú vaše doterajšie architektonické realizácie?
Juraj Šujan: Najďalej sme „doputovali“ do jednej malej dedinky pri Trnave. V súčasnosti je najviac práce v Bratislave a okolí, takže sa v zásade hýbeme v tomto regióne.
V susednej Českej republike je záujem o individuálny prístup k tvorbe rodinných domov oveľa častejší. Individuálnu tvorbu architekta v investíciách bežných ľudí do osobného bývania propagujú vo veľkom aj masové médiá. Prečo je tomu podľa vás tak?
Karol Stassel: Je tam jednoznačne väčší trh s architektúrou. Je tam viac obyvateľov, viac požiadaviek, ale aj viac ponuky a možností. Určite je tam aj aspekt kultúrnej tradície. Sú jednoducho o krok vpred vo vývoji architektúry, ale aj vzťahov investor – architekt.
Tento rozhovor robíme v stavbe o ktorej hovoríme, aké máte ohlasy od užívateľov? Ako sa tu pôsobí vám?
Juraj Šujan: Predtým sme pôsoboli tiež v stavbe, ktorej sme autormi, takže sa dá povedať, že sa sťahujeme po svojich realizáciách. My sa tu cítime zatiaľ veľmi dobre a podobné sú aj ohlasy od ostatných obyvateľov domu.
Karol Stassel: Samozrejme, prostredie pri ramene a zároveň v meste je jedinečné, takže sa tu cítime naozaj dobre.
Ivana Moncoľová
|