|
V ankete na tému architektonických súťaží si zámerne vyberáme anketárov, ktorí sa venujú príprave súťaží, overovaniu, pôsobeniach v porote, alebo priamo stavovskú inštitúciu oslovili pri overovaní súťažných podmienok. Olsovili sme týchto respondentov: Ing. arch. Karol Hoffman, Mgr. Igor Palčo, Ing. arch. Ján Komrska, Ing. arch. Juraj Šujan, Mgr. Petr Jelínek (ČR), Ing. arch. Jan Sapák (ČR), Ing. arch. Ludvík Grym (ČR), Ing. arch. Anna Zajková, Ing. arch. Adriana Mlynčeková, Ing. arch. Anna Soročinová. Do uzávierky – 27. apríla 2007, nám prišli tieto odpovede.
• Prečo ste sa pri príprave a overovaní súťažných podmienok obrátili so spoluprácou na Slovenskú komoru architektov?
Ing. arch Adriana Mlynčeková, vedúca Útvaru architektúry a stratégie mesta Trenčín:
Slovenská komora architektov, podľa môjho názoru, predstavuje pri príprave súťaží – či už urbanistických, architektonických, či ich kombinácií nezastupiteľné miesto. Je to ich odbornosť a skúsenosť s prípravou, priebehom či vyhodnotením súťaží a je vlastne garantom toho, aby vybrané návrhy predstavovali objektívnu skutočnosť. Myslím si, že súťaženie, predovšetkým pri veľkých objektoch a investíciách, je oveľa objektívnejšie a korektnejšie pri získaní dobrého návrhu, ako prispôsobovanie sa návrhu „vkusu – nevkusu“ či moci peňazí niektorých investorov. Úloha architekta ešte stále nenadobudla v našej spoločnosti to miesto, ktoré jej patrí a bohužiaľ veľa investorov si to ani nechce uvedomiť. Práve preto je pre prácu aj vo verejnom sektore úloha komory akousi odbornou stenou, kedy sa práca architekta, pracujúceho v tejto sfére, môže o niečo oprieť a svoj odborný názor si takto obhájiť. Nepovažujem to v žiadnom prípade za alibizmus, skôr za osvetovú prácu na poli dobrej architektúry.
V Trenčíne momentálne beží súťaž na rekonštrukciu Mierového námestia, a som presvedčná o tom, že spolupráca pri príprave súťažných podmienok „zapríčinila“ bohatú účasť v súťaži – 59 vyzdvihnutých súťažných podmienok.
Ako námet pre ďalšiu činnosť komory by som jednoznačne videla snahu o nejakú legislatívnu úpravu tak, aby na dokumentáciách bola pečiatka architekta povinná. V rámci spolupráce so SKSI potom aj zmena ich pečiatok tak, že stredoškolák (pri všetkej úcte k ich práci) nebude mať oprávnenie ako „odborne spôsobilý inžinier“. Je to mierne povedané, dehonestácia vysokoškolského inžinierskeho štúdia.
Ing. arch. Anna Soročinová, Košický samosprávny kraj1.
Z princípu
- Som členkou Slovenskej komory architektov, vážim si názor kolegov zo sekcie Výboru pre súťaže Slovenskej komory architektov, ktorí mi poradili pri: výbere poroty, pri spracovaní podmienok a pri komunikácii s Úradom pre verejné obstarávanie. Doteraz som mala možnosť súťažiť, vyhodnocovať aj pripravovať súťaže – a vždy to bola cenná skúsenosť. Žiadnu z činností nemožno podceňovať. Vzájomný rešpekt možno získavať profesionalitou – a aj k tomu prispieva Slovenská komora architektov.
2. Z „administratívno – technických“ dôvodov
- Pôvodný zákon č. 523/2003 Z.z. o VO podcenil význam súťaží návrhov (zaoberal sa nimi len v 3 stručných paragrafoch - č. 68,69,70 – pričom definoval súťaž návrhov ako postup vedúci k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby s predpokladanou cenou) a nebol zosúladený so Súťažným poriadkom SKA zo 14.6.2001 v znení zmeny z 15.5.2003. Navyše zákon neobsahoval ani zmienku o existencii súťažného poriadku SKA a o špecifickom charaktere súťaženia, pri ktorom ide predovšetkým o kreatívnosť návrhu, nie prioritne o cenu !
- Nový zákon č. 25/2006 Z.z. o VO je lepší nielen rozsahom (súťaž návrhov je podrobnejšie popísaná v 5 obšírnejších paragrafoch – č. 103 – č. 108), ale aj obsahovo. Už v prvom odseku § 103 definuje súťaž návrhov ako postup, ktorý umožňuje získať návrh najmä v oblasti architektúry, územného plánovania, stavebného inžinierstva a spracovania dát a navyše je od 1.4.2006 platná vyhláška č.158/2006 o podrobnostiach súťaží návrhov v oblasti architektúry, ÚP a stavebného inžinierstva, podľa ktorej sa overenie súťažných podmienok Slovenskou komorou architektov (al. SKSI) formou overovacej listiny priloží k súťažným podmienkam – myslím si ako doklad profesionality pracovania podmienok.
Záverom by som chcela zhrnúť, že súťaže v oblasti architektúry, urbanizmu, krajinotvorby a pod. považujem za príležitosť nekonfliktnej konfrontácie názorov, myšlienok a objektívneho výberu, ktorý by mal prioritne oceniť kreatívnosť...
Práve preto odporúčam:
obstarávateľom
- spolupracovať so Slovenskou komorou architektov, ktorá by mala garantovať profesionalitu spracovania súťažných podmienok s optimálnymi kritériami hodnotenia a špičkovým výberom poroty.
Slovenskej komore architektov
- podieľať sa na finančnom ohodnotení členov poroty nominovaných za SKA (aj zahraničných architektov)
- presadiť pri ideových návrhoch dohodu s Úradom pre verejné obstarávanie o výnimke zo zákona o VO, t.z. nevyžadovať nevyhnutné doklady týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 od všetkých účastníkov súťaže, len od víťaza
- pokračovať v organizovaní stretnutí členov výboru pre súťaže SKA s porotcami, sekretármi súťaže (obstarávateľmi) – aj zahraničnými kolegami kvôli výmene skúseností.
• Je možný a potrebný posun prípravy súťaží na Slovensku? Práv. nástroje, proprípade ich revízia, ktorá by menila alebo cibrila podmienky, priebeh a kontrolu súťaženia?
Ing. arch. Ján Komrska, člen Výboru pre súťaže Slovenskej komory architektov:
Nepoviem nič nové, keď opakovane zdôrazním, že pre pozitívny posun v príprave súťaží je nutná zmena myslenia investorov a príslušných úradov, aby konečne pochopili, že architektonická súťaž nemá takmer nič spoločné s voľnou trhovou súťažou, ale je podobná športovej súťaži a nemožno jej teda vnucovať kritériá zo sféry obchodu.
Ing. arch Matej Siebert, člen Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie Slovenskej komory architektov:
Posun súťaží na Slovensku už nastal – zatiaľ však iba malý. Súťaženie – to je aj obraz kultúry vzťahov medzi klientom a architektom, či medzi štátom a svojimi občanmi. Všetko chce svoj čas a pevne verím, že s pribúdajúcimi skúsenosťami sa podarí odstrániť rôzne detské nemoci týchto prvých súťaží.
• Aká je úloha porotcu v súťaži? Pre výber víťaza je najvhodnejšie konsenzuálna dohoda poroty alebo tajné hlasovanie?
Ing. arch. Ján Komrska, člen Výboru pre súťaže Slovenskej komory architektov:
Úlohou porotcu je nestranné, kvalifikované posúdenie architektonických návrhov a schopnosť komunikovať s ostatnými porotcami pri hľadaní konsenzu. Ideálne je, keď sa dosiahne konsenzus aj pri forme tajného hlasovania.
• Existuje pri architektonických súťažiach (na Slovensku) dôsledná ochrana anonymity? Aké sú nástroje kontroly, či to funguje alebo aké relevantné nástroje by mali existovať v demokratickej a právnej spoločnosti?
Mgr. Petr Jelínek, tajomník pracovnej skupiny pre súťaže Českej komory architektov
Ano, v architektonických soutěžích pořádaných v souladu se Soutěžním řádem České komory architektů jsou návrhy až do závěrečného otevření obálek se jmény účastníků soutěže (autorů návrhu) posuzovány anonymně. Pokud je po odevzdání návrhu či v průběhu soutěže zjištěno, že mohlo dojít k porušení anonymity, např. uvedením jména na částech návrhu, je porota povinna takový návrh bezpodmínečně vyloučit. Výjimkou z anonymního posuzování návrhů mohou být tzv. soutěže vyzvané, do kterých vyhlašovatel předem vyzve vybrané účastníky jmenovitě a ve kterých mohou (ale nemusí!) být návrhy posuzovány neanonymně, často ve spojení se závěrečnou obhajobou návrhu před porotou.
Mgr. Igor Palčo, člen Výboru pre súťaže Slovenskej komory architektov:
Dúfajme, že existuje snaha o dodržanie anonymity, pokiaľ je to len možné. Nemyslím si, že pri akomkoľvek vyjadrení myšlienky je možné nerozoznať autorov. Architektky a architekti, majú predsa vyvinutý určitý rukopis, ktorý je vždy identifikovateľný, čím sa anonymita absolútne stráca. Tento faktor sa nedá odstrániť. Ale potom viac závisí na profesionalite členov poroty, ako objektívne vedia hodnotiť a držať sa vopred stanovených pravidiel a nevnášať do procesu subjektívne vplyvy. Celý proces architektonických súťaží je postavený na ľudskom faktore, ktorý má veľký vplyv na odjektívne kritériá. Ak je snaha vytvárať demokratické prostredie, je veľmi dôležité, aby neboli stanovené diskriminačné podmienky.
• Kto sa dnes účastní architektonických súťaží? Sú aj v súčasnosti šancou pre výnimočné riešenia a začínajúcich autorov/ky?"
Mgr. Petr Jelínek, tajomník pracovnej skupiny pre súťaže Českej komory architektov
Domnívám se, že architektonické soutěže jsou jedinečným způsobem pro objevení začínajících architektů a mnoho, dnes již veřejnosti dobře známých a úspěšných architektů se dostalo k významným zakázkám právě díky ocenění v architektonických soutěžích. Jako příklad z mnohých jiných mohou posloužit brněnští architekti Kuba s Pilařem, pražský Projektil či skutečně teprve nedávno začínající FAM architekti - vítězové loňské architektonicko-urbanistické soutěže o návrh komplexu budov Vysokého učení technického v Brně. Česká komora architektů se při posuzování či vyhlašování soutěží snaží obecně dbát o co největší otevřenost soutěží, a to i v případě soutěží s vazbou na zadání veřejné zakázky. Snažíme se tak přesvědčovat vyhlašovatele, že pro nalezení vhodného a kvalitního řešení, a potažmo též zpracovatele zakázky, není rozhodující cashflow v miliónech korun ročně či desítky zaměstnanců za "rýsovacím prknem".
Mgr. Igor Palčo, člen Výboru pre súťaže Slovenskej komory architektov:
V súčasnosti môžeme pozorovať zvýšený počet architektonických súťaží. Boli vypísané veľmi zaujímavé súťaže na riešenie bývania na vode, pavilóny primátov v ZOO, technickú knižnicu, národnú galériu a štadióny alebo riešenie veľkých urbanistických celkov, ktoré si všetky pýtali len výnimočné riešenia. Účasť však bola niekedy prekvapujúco veľmi malá. Pri súťažiach zameraných na komerčné investície sa zväčša vyžaduje racionálne ekonomické riešenie, ktoré je realizovateľné. Ale aj tu začínajú investori vyhľadávať nezvyčajné riešenia. Architektonické súťaže by mali vytvárať demokratický priestor pre každého architekta a hlavne začínajúce architektky a architekti by mali mať možnosť sa ich zúčastniť.
• Kedy bude existovať na Slovensku oficiálny zoznam vyškolených porotcov, v akom štádiu pripravenosti je manuál pre porotcov súťaží?
Ing. arch Matej Siebert, člen Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie Slovenskej komory architektov:
Manuál pre súťaže sme spolu s J. Šujanom rozpracovali, ale žiaľ nepodarilo sa ho dokončiť. Téma súťaží je veľmi široká a vyžaduje skutočne veľa energie. Som však optimista a verím, že sa nam ho podarí dopracovať.
Spracovala –im–
|