|
Mestskí poslanci skomplikovali už raz schválenú výstavbu multifunkčného centra
[20.11.2006, eTREND / Branislav Sobinkovič]
Do historického stredu mesta takáto budova nepatrí. Konečne dostane Námestie osloboditeľov zmysluplnejšiu tvár. Zničí malé obchodíky na Hlavnej ulici. Pritiahne to do mesta viac ľudí, z čoho budú mať úžitok aj obchody predávajúce na pešej zóne. Argumenty za výstavbu multifunkčného nákupno-zábavného centra Aupark i proti nej sa stali bežnou súčasťou debát Košičanov. Veď je to doteraz najväčšia investícia do nákupu a zábavy – projekt má stáť zhruba tri miliardy korún.
Nezhody jeho zástancov i odporcov pritom stoja na nepresných informáciách. A za informačný zmätok môžu predovšetkým komunálni politici. Tí už o výstavbe Auparku rozhodli dávno. No pomalosťou, nerozhodnosťou a záľubou venovať sa zbytočnostiam opäť doviedli Košice na pokraj blamáže. Teda pred hrozbu ociachovania povesti mesta nálepkou neseriózny partner a rizika možnej prehry v ďalšom súdnom spore.
Dva roky hádok
V roku 2004 takmer 90 percent košických poslancov prítomných na rokovaní mestského zastupiteľstva rozhodlo, že na Námestí osloboditeľov bude stáť nákupno-zábavné centrum Aupark. S týmto vedomím vtedy odhlasovali predaj pozemku, začínajúceho sa Pamätníkom osloboditeľov a pokračujúceho veľkým parkoviskom tiahnucim sa paralelne s Hotelom Slovan, spoločnosti HB Reavis za 30 miliónov korún.
Po dosiahnutí tejto vzácnej zhody sa to začalo. Košickí politici sa začali hádať a brániť developerskej firme už raz schválený projekt rozbehnúť. Argumentovalo sa tým, že aby mohol Aupark na Námestí osloboditeľov stáť, bolo treba zmeniť regulačný plán mesta. Pôvodný plán takisto počítal so zástavbou tohto územia, no žiadalo sa doriešiť niektoré detaily týkajúce sa projektu multifunkčného centra. A to nedokázali košickí politici vyše dvoch rokov. Počas vzájomných hádok si okrem iného začali klásť otázku, prečo má Aupark vôbec na Námestí osloboditeľov stáť.
Pred rokom to začalo vyzerať nádejne. Košičania sa dohodli na vyhlásení architektonickej súťaže. Víťazný projekt mal byť záväzný pre mesto aj investora a podľa neho sa mal zmeniť aj regulačný plán. V súťaži bol najúspešnejší bratislavský architekt, ktorý za víťazstvo zinkasoval odmenu 300-tisíc korún. Ale Aupark sa podľa jeho nákresu tvoriť nezačal, pretože víťazný projekt košickí poslanci odmietli akceptovať. Čiže opäť sa začali spochybňovať už raz dohodnuté pravidlá. Zloženie poroty, ktorá vyhodnocovala súťaž, odsúhlasila aj Slovenská komora architektov. Jednými z prvých kritikov víťazného projektu boli košickí architekti.
Projekt výstavby multifunkčného centra stále neexistuje, čo priznáva aj projektový manažér HB Reavisu Richard Vilkus. Mesto samo neakceptovalo ten, ktorý vyhral vo verejnej súťaži, tak ho nemusí brať ani developer. Isté je zatiaľ len umiestnenie stavby – na dvoch parkoviskách na námestí. Jedno väčšie odkúpil investor od mesta, druhé menšie od Slovenského investičného holdingu, teda od premenovaných Východoslovenských železiarní.
Dopravný mýtus
Výstavbu Auparku oponenti najviac kritizujú pre možné dopravné kolízie. Námestie osloboditeľov označujú za už teraz frekventovaný dopravný uzol, ktorému po otvorení nákupno-zábavného centra hrozí kolaps a chaos. Preto v mestskom zastupiteľstve padol návrh, aby sa dopravná situácia riešila mimoúrovňovo. Čiže zapustením ciest do zeme.
Podľa prepočtov by to stálo okolo 850 miliónov korún a košickí poslanci chceli, aby tieto náklady znášal investor. Nakoniec pri schvaľovaní regulačného plánu od tejto podmienky upustili. HB Reavis ešte v roku 2004 sľúbil, že do riešenia dopravy investuje vlastných 100 miliónov korún. Jeho projektový manažér R. Vilkus pripustil, že táto suma sa môže v prípade potreby aj zvýšiť. No mimoúrovňové riešenie odmieta, považuje ho za zbytočné.
Podobný názor má aj košický dopravný inžinier Pavel Titl, autor dopravného riešenia projektu Aupark. Zdôrazňuje, že Námestiu osloboditeľov príchodom multifunkčného centra dopravný chaos nehrozí. Tvrdenia, že námestie predstavuje už teraz jeden z najvyťaženejších dopravných uzlov v meste, sú podľa neho pomýlené. Cez túto časť mesta prejde počas 24 hodín rovnaký počet áut ako pred desiatimi rokmi. A to aj napriek tomu, že počet vozidiel prechádzajúcich Košicami sa odvtedy takmer zdvojnásobil.
Odľahčeniu dopravy v centre mesta pomohlo vybudovanie vonkajšieho obchvatu. Vďaka nemu môžu motoristi prejsť komfortne z diaľnice vedúcej z Prešova na komunikácie smerujúce na maďarské hranice a Rožňavu. A nemusia prechádzať cez križovatky nachádzajúce sa v tesnej blízkosti centra mesta.
Námestie osloboditeľov predstavuje frekventovaný uzol predovšetkým pre vozidlá mestskej hromadnej dopravy. Denne cezeň prepravia 150-tisíc ľudí, čo je vyše 60 percent všetkých cestujúcich. Približne štvrtina z nich na námestí vystupuje alebo prestupuje. P. Titl predpokladá, že minimálne 40 percent budúcich návštevníkov sa do Auparku dovezie mestskou dopravou alebo príde pešo. Preto tejto časti mesta nehrozí prepchanie autami a nie je potrebné kopať podzemné cesty.
Náklady na riešenie dopravnej situácie odhaduje P. Titl na 200 miliónov korún. Cesta, ktorá v súčasnosti vedie popri hoteli Slovan a zo severu lemuje budúci Aupark, sa pre autá uzavrie. Budú po nej prechádzať len autobusy, trolejbusy a električky. Ostatné vozidlá prejdú na druhú, paralelnú cestu lemujúcu Námestie osloboditeľov. Tá sa rozšíri minimálne o dva pruhy a bude šesťprúdová. Cesta sa naspäť rozdvojí pri križovatke nachádzajúcej sa pri Ulici Davida Feju.
Takéto riešenie si vyžaduje rozsiahlejšiu rekonštrukciu dvoch križovatiek. Podľa P. Titla mesto by muselo riešiť tieto dopravné úseky aj bez Auparku, pretože v súčasnosti už nezodpovedajú potrebám. Podzemnými cestami sa do multifunkčného stánku bude vchádzať len zásobovacími vozidlami a autami, ktoré budú parkovať v jeho dvojpodlažných podzemných garážach. Má tam byť dokopy zhruba 1 250 parkovacích miest. V súčasnosti môže na Námestí osloboditeľov parkovať okolo 500 áut.
Tradicionalisti
Košickým kritikom Auparku sa nepáči predstava veľkého nákupného centra v blízkosti historického jadra mesta. Námestie osloboditeľov sa nachádza zhruba sto metrov od začiatku pešej zóny. Radšej by na námestí videli parky so zeleňou. Jeho obe strany v súčasnosti obchádza dvojprúdová cesta. Námestie osloboditeľov je momentálne len veľké parkovisko, ktoré je málokedy aspoň do polovice zaplnené. Občas z neho štartujú autobusy odvážajúce dovolenkárov do Bulharska. Sem-tam naň zavíta kolotoč.
Až do začiatku debát o Auparku nebol v meste verejne prezentovaný projekt zmysluplného využitia tohto priestoru. Ale je dosť Košičanov, ktorí by ho skôr nechali v jeho terajšej podobe, než by na ňom malo vyrásť obchodné centrum. Obávajú sa, že zmení ráz centra mesta a odtiahne z neho ľudí. To podľa nich môže ohroziť aj malé obchody, ktoré na ňom predávajú.
Najčastejšie sa ako príklad toho, čo na Námestí osloboditeľov nemá stáť, spomína bratislavský Aupark. R. Vilkus obavy upokojuje. Mulfitukčné centrum v hlavnom meste má lokalitu s iným charakterom. V Košiciach sa bude prihliadať na umiestnenie. Hovorí o moderne členenej stavbe, v ktorej nebude predajňa potravín taká veľká ako v hypermarketoch. Budú v nej fitnescentrá, luxusné obchody, kaviarne, reštaurácie, bowlingové puby, kiná. Na konci Auparku má stáť výšková budova, ktorá nepresiahne 16 podlaží.
„Stále nie je rozhodnuté, čo všetko v ňom budeme mať. Čakáme aj na návrhy mesta,“ hovorí R. Vilkus. Počas hádok košických politikov si HB Reavis našiel partnera. Polovicu celkových trojmiliardových nákladov prefinancuje firma Rodamco Europe. Ide o jedného z najväčších investorov a prevádzkovateľov nákupných centier v Európe.
Investori už oslovili aj architektonickú firmu Benoy, ktorá má pripraviť projekt Auparku. Tá navrhuje podobné multifunkčné centrá po celom svete. Robert Neugröschel, český riaditeľ spoločnosti Rodamco Europe, upozorňuje, že pre jeho firmu je košický projekt výnimočný. Doteraz v takom malom meste nič podobné nerozbiehali. Sústreďujú sa na podstatne väčšie mestá.
Príchod na východné Slovensko pomohol presadiť a teší sa naň aj preto, že odtiaľ pochádza. Veľkú časť života síce strávil v Nemecku, ale pôvodom je Bardejovčan. Jeho manželka sa narodila v Košiciach a žila na Ulici Davida Feju. Tá sa nachádza pár metrov od Námestia osloboditeľov.
„Keď som jej povedal, kde budeme stavať Aupark, tak sa na mňa rozkričala. Vraj jej zničíme námestie,“ prezradí s úsmevom. Jej obavy považuje za zbytočné. Metropole východu predpovedá budúcnosť. „Zatiaľ tu ešte nie je taký ruch. Ale počkajte o desať rokov, vtedy už mesto bude žiť a bude mať drive,“ predpovedá Košičanom.
Koniec estrády
Výstavbu Auparku košickí radní napokon minulý mesiac schválili. Rozhodli sa, že zmenu regulačného plánu sa pokúsia odsúhlasiť ešte pred uplynutím ich funkčného obdobia. Hlasovanie si naplánovali na posledné riadne rokovanie mestského zastupiteľstva v októbri. Najprv sa však venovali schvaľovaniu odmien pre primátora Františka Knapíka i seba samých. Potom prišiel na rad Aupark.
V diskusii nechýbali názory, že multifunkčné centrum nemá v blízkosti stredu mesta čo hľadať. Ale aj apely poslancov na kolegov, aby zmenu regulačného plánu schválili, nech mesto nevyzerá ako neseriózny partner, ktorý najprv predá pozemky a potom na nich nedovolí stavať. Po búrlivej diskusii bolo rokovanie prerušené a primátor pozval poslancov na čašu vína. Chcel s nimi zapiť svoje narodeniny.
Po tejto malej spoločenskej udalosti nakoniec poslanci zmenu regulačného plánu schválili a po vyše dvoch rokoch umožnili investorovi začať pracovať na projekte. Podľa odhadov R. Vilkusa bude Aupark hotový v roku 2010. Samozrejme, za predpokladu, že sa mestskí poslanci nerozhodnú opäť meniť dohodnuté pravidlá.
http://reality.etrend.sk/81300/realitny-biznis/zmatky-kolo-kosickeho-auparku
|