Príbeh jednej budovy: Veľký Baťa – Alizé

História obchodného domu.

Bratislava má vo svojom centre viacero moderných obchodných domov. Tento typologický druh sa vo svete začal masívne stavať na prelome 19. a 20. storočia. Metropola Slovenska si na prvý väčší obchodný dom musela počkať až do roku 1931. Vtedy tu vďaka prosperujúcej obuvníckej firme vyrástol prvý Dom služby Baťa. Jeho autorom bol významný československý architekt Vladimír Karfík.



Vznikol za zlatej éry podnikania obuvníckeho gigantu, keď firma expandovala z Čiech do celého sveta, kde stavala obchodné domy kombinované s rôznymi doplnkovými službami.
Ich industriálny vzhľad a atraktívna moderná architektúra robila firme reklamu a pomáhala predávať. Ten bratislavský počas svojej 75-ročnej existencie predal topánok určite viac než dosť. Počas minulého roka prešiel prestavbou, ktorá čiastočne zmenila jeho tvár. A nielen tvár, po prvý krát sa významnejšie zmenil aj jeho obsah. Stal sa z neho módny obchodný dom s luxusným tovarom, Alizé. Táto rekonštrukcia z neho opäť spravila veľkomestský nákupný „palác“. Niektorí pamiatkovo zainteresovaní vravia, že posledná prestavba budovy nebola rekonštrukcia, ale obnova, modernizácia, či adaptácia. /1 Čokoľvek to bolo, bola to zmena. A zmena je život...
Ešte v lete roku 1930 si starí „Prešpuráci“ ako aj návštevníci mesta mohli na tomto mieste pochutnať na špecialitách hostinca Schmidt a Hansl. Sídlil v historickej budove postavenej na hrane hradobnej priekopy. Budova bola v súvislosti so stavbou modernej budovy Baťovho obchodného domu asanovaná. /2
Ale nová budova sa nerodila ľahko. Vzhľadom na modernú formu stavby v tesnom kontakte s historickým jadrom mesta, prebehla vtedajšou odbornou i laickou verejnosťou diskusia. Na jej základe musel byť pôvodný Karfíkov architektonický návrh prepracovaný. Vtedy 29-ročný architekt Vladimír Karfík bol v stavebnom oddelení firmy Baťa iba pár mesiacov, keď ho poverili touto úlohou. Pre Bratislavu navrhoval už predtým jeden projekt – kostol v Petržalke. Tento sa tiež vyznačoval jednoduchou, ba až strohou modernou architektúrou.
„Moderno“ nebolo jediné, čo nezvyknutým obyvateľom na budove nového obchodného domu vadilo. Projekt bol kritizovaný pre necitlivý zásah do siluety starého mesta, prekryl vežu Michalskej brány z pohľadu zo Suchého mýta.
V pôvodnom návrhu šlo totiž o 4-podlažnú, kompaktnú hmotu industriálneho vzhľadu. Budova sa vyznačovala voľným pôdorysom a horizontálne delenou fasádou, typickou aj pre ostatné obchodné domy firmy z čias prekvitajúceho funkcionalizmu. Magistrát na podnet obyvateľov, proti modernej stavbe v takejto podobe a v tesnej blízkosti historického centra, protestoval. Pristúpilo sa na kompromis a Vladimír Karfík koncipoval novú hmotu tak, aby budova nezakrývala výhľad na Michalskú vežu. Spodnej časti budovy, v mierne sa zvažujúcom svahu námestia, prisúdil Vladimír Karfík päť nadzemných podlaží, druhej časti nad nárožím, s priehľadom na vežu, dve. Táto je ukončená terasou nad druhým nadzemným podlažím, z ktorej je výhľad na vežu a historické jadro umocnenejší. Architektonický výraz budovy získal tak v porovnaní s prvým variantom návrhu, na pôsobivosti a dynamike.
Budova zodpovedala princípom zlínskej funkcionalistickej architektúry nielen vzhľadom, ale i konštrukčne. Železobetónový skelet, nosná kostra budovy, bol vybudovaný rovnakým systémom a v module tak, ako väčšina továrenských stavieb v Zlíne: rýchlo, lacno, efektívne. Zaručoval tak vysokú flexibilitu a variabilitu interiéru.
Ten bol aj v tomto prípade typickým príkladom dispozičného riešenia obchodných domov firmy, v duchu zásady, podľa ktorej i interiérové usporiadanie prispieva k „umeniu predávať.
Podľa slov architekta Karfíka, u Baťu vždy dominoval otvorený pôdorys s jasným usporiadaním, pohodlím a jednoduchou orientáciou pre zákazníka. Každá plocha, ktorá sa dala využiť sa využila tak, aby prinášala zisk. Na tom stál úspech celej firmy. /3
Prezývku Veľký Baťa získala budova po roku 1936 keď na Obchodnej ulici postavili ďalšiu predajňu firmy, spolu s bytmi pre zamestnancov – tzv. Malého Baťu.
Veľký Baťa bol na vtedajšie pomery moderný objekt so širokou ponukou služieb zákazníkom, bola tam napr. opravovňa koženého tovaru a galantérie, opravovňa pančúch a pedikúra. Preto niesol oficiálny názov „Dom služby Baťa“. Okrem komerčných prevádzok boli v objekte ešte kancelárske priestory, byty pre cestujúcich zamestnancov firmy, jedáleň, klubová miestnosť pre personál, obslužné a skladové priestory. /5
V pôvodných plánoch objektu figurovala aj obchodná pasáž, do ktorej sa vstupovalo z námestia v dolnej časti stavby. Táto pešia pasáž mala prepájať Hurbanovo námestie s hradobnou priekopou a ústiť na Zámočníckej ulici. Architekt Karfík v nej uvažoval s drobnými prevádzkami opravovní. Nerealizovala sa však kvôli nevysporiadaným pozemkovým pomerom. /4
Hlavný vstup do budovy bol v oblúku nárožia zníženej časti z Hurbanovho námestia. Vertikálny pohyb nakupujúcich zabezpečovali 2 výťahy prístupné priamo z predajne a schodisko situované vo vyššej časti budovy.
Všetky materiály použité na stavbe ako aj v interiéri boli moderné, v súlade s Baťovým heslom: rýchlo lacno, účelne. Zároveň spĺňali všetky atribúty funkcionalistických stavebných princípov. Architekt Karfík v r. 1930 o nich píše: „Pri voľbe materiálu sa dala prednosť materiálom umelým, obklady sú zo skla, okná a zárubne sú väčšinou železné tak, že v celej stavbe nájdeme len málo dreva. Vnútrajšky boli riešené tak, aby súhlasili s vyspelými predajnými methodami firmy, účelnosť, jasnosť usporiadania, pohodlie a informácia obecenstva boli hlavnými vodítkami.“ /5, str. 212
V predajných priestoroch sa používali štandardizované prvky, regály a nábytok z chrómovaných oceľových rúr, mliečne sklo, na zemi boli mäkké koberce.
Farebne bol interiér ladený do červenej farby, doplnený bielou, čiernou a chrómom oceľových konštrukcií. Všetky voľné plochy v interiéri boli venované reklame a typickým baťovským heslám. Tie žiarili na budove aj zvonku, cez deň, i v noci. „Náš zákazník, náš pán“ vo všetkých troch jazykoch, ktoré sa používali v Bratislave alebo: „U nás dostanete obuv pre každú nohu“.
Celkové architektonické pôsobenie fasády bolo založené na presvetlení pásovými oknami a na nočnom pôsobení neónových svetelných medziokenných pásov.
Už pri zrode stavby Vladimír Karfík na základe svojich skúseností z USA, vedel, že budova bude žiť intenzívnym nočným životom. Fasádne obklady podsvietené bielym svetlom boli zo skla, rámy okien železné. Pre svetelné nápisy boli určené aj omietané plochy medzi okennými pásmi v päťpodlažnej časti budovy. Hlavný nápis „Baťa“ svietil na zeleno. /5, str. 211
Po znárodnení v roku 1948 prepadol všetok majetok firmy, teda i budova Baťovho Domu služby v Bratislave, štátu. Podniky pokračujúce v obuvníckej tradícií si tento, pravdepodobne najhonosnejší obchod s obuvou na Slovensku ponechali ako vzorkovú predajňu.
Nevyhol sa však viac či menej nutným úpravám a zmenám. Najrozsiahlejšou prestavbou prešiel v rokoch 1886-1991. Vyžiadali si ju nové technické predpisy, zlý technický stav budovy, ale najmä nevyhovujúce tepelnotechnické vlastnosti fasád.
Vyskytli sa aj prevádzkové zmeny, počas rekonštrukcie sa zmenila poloha hlavného vstupu. Z námestia sa presunula do rožnej polohy pri hradobnej priekope. Spôsobila to zmena hlavného komunikačného jadra, pôvodné bolo nahradené novým, pristavaným schodiskovým telesom v priestore hradobnej priekopy. Toto prepájalo obchodné prevádzky v zníženej časti budovy. Napriek následnému presunu vstupu do pôvodnej nárožnej polohy, nové schodisko prinieslo novú funkčnú diferenciáciu objektu. V časti s piatimi nadzemnými podlažiami sa nachádzalo už len prevádzkové zázemie a administratíva, nezrealizovala sa ani idea školiaceho strediska pre učňov. Riešenie po rekonštrukcii v roku 1991 absolútne vylúčilo z užívania terasu nad zníženou časťou.
Čo sa týka materiálového a farebného riešenia fasády, bola pri rekonštrukciách uspokojivo ponechaná v pôvodnom členení, materiálovom i farebnom riešení. Pôvodne zaoblené nárožie však už netvoril dokonalý oblúk ale iba akýsi „mnohouholník“. Súviselo to s úpadkom materiálovej bázy a remeselnej zručnosti, ktorú kritizoval po realizácií rekonštrukcie aj samotný Vladimír Karfík. Autori rekonštrukcie, Ing. arch. Peter Valach a Ing. arch. Andrej Gürtler, ju s vtedy 85-ročným Vladimírom Karfíkom, konzultovali.
Ten riešenie schválil a odporučil realizáciu. Kritizoval však úbytok predajnej plochy a nestotožnil sa ani s neschopnosťou zabezpečiť ohňovzdorné dvere na výťahy zo zahraničia, keďže v bývalom Československu sa takéto nevyrábali. Výťahy pre zákazníkov boli v obchodných domoch samozrejmosťou už počas jeho praxe v USA, takmer pred 60-timi rokmi! /3 V interiéri sa tak stratil pôvodný esprit funkcionalistickej elegancie s technicistickými prvkami.
Napriek týmto nedostatkom si Veľký Baťa udržal povesť najlepšej predajne topánok v meste a tvoril pomerne reprezentatívnu vstupnú bránu do historického jadra Bratislavy zo Suchého mýta. Samotný objekt je pamiatkovo chránený, patrí medzi pamiatky modernej -Zlínskej funkcionalistickej -architektúry na Slovensku. V posledných rokoch však opäť mierne chátral.

Lukratívnu polohu i architektonickú kvalitu výrazného a stále moderného rázu si nenechal ujsť nový investor. Budovu zrekonštruoval a zriadil v nej predajňu exkluzívnej konfekcie známych svetových značiek pod názvom (Obchodný dom) Alizé. Na základe súťaže projekt vypracoval architektonický ateliér Partner Projekt. Tvorivý team pod vedením Ing. arch. Pavla Mrázka: Ing. arch. Iveta Raková, Ing. arch. Marián Šmotlak, interiéry: Ing. arch. Julián Ivanov a Ing. arch. Jana Ivanovová.
Autori rekonštrukcie museli zohľadniť to, že objekt je pamiatkovo chránený a že je nutné zachovať výraz stavby v exteriéri aj interiéri v čo najväčšej možnej miere.
Rozhodli sa čo najvernejšie nadviazať na pôvodný projekt, nepretvárať jeho štýl, vžiť sa do funkcionalistickej architektúry Vladimíra Karfíka. Jej nadčasovosť a modernosť im v tom mohla byť mimoriadne nápomocnou.
Úsilie im čiastočne sťažilo množstvo úprav, ktoré pôvodnú budovu počas jej existencie postihli. Preto všetky zmeny a detaily nebolo možné zrealizovať podľa pôvodných plánov. Tie originálne, podpísané Vladimírom Karfíkom, sú na rozdiel od plánov iných jeho budov kompletne zachované. /4 Niektoré úpravy už nemohli byť zrealizované z hľadiska odlišných stavebno-technických noriem, niektorým však v ceste nestálo nič.
Zámerom projektu bolo vytvorenie luxusného obchodného domu s odevmi známych svetových značiek. Zmena charakteru predávaného tovaru nedovoľovala nadviazať na baťovské metódy hromadného predaja v pravom slova zmysle. Spoločnou je ale realizácia predaja v rámci jedného otvoreného priestoru, čo pretrváva od vzniku moderných obchodných domov.
V prípade módneho domu Alizé bolo najpodstatnejšou zmenou oproti Veľkému Baťovi, rozšírenie predajnej plochy na 4 úrovne: 2 suterénne plus dve nadzemné podlažia. Predáva sa na nich oblečenie a doplnky: na prízemí a prvom poschodí zníženej časti budovy, dámske, v jej prvom suteréne pánske a v druhom detské.
Hlavný vstup do obchodných priestorov je na mieste pôvodného vstupu do objektu, z nárožia na Hurbanovom námestí. Obchodné úrovne sú medzi sebou prepojené novým komunikačným prvkom, presklenným výťahom. Tento mimoriadne efektný prvok bol v rámci rekonštrukcie najvýraznejším zásahom do budovy. Jeho šachta vedie priamo cez stred otvoreného priestoru predajnej plochy.
Práve nový výťah bol vraj rozhodujúcim pri udelení zákazky na základe súťaže. Zrovnocennil totiž predajné plochy na rôznych úrovniach z hľadiska dostupnosti. Bez neho by vzhľadom na komplikovanejší prístup tie v suteréne boli z hľadiska predaja „menejcennejšie“. Kvôli výťahu bola prehĺbená podlaha v druhom suteréne o 1 m, až na úroveň hladiny spodnej vody v hradobnej priekope.
Prítomnosť výťahov pre zákazníkov považoval už aj architekt Vladimír Karfík za jednu z podmienok komfortného hromadného predaja. V tomto prípade autori jeho umiestnením do centra predajnej plochy priniesli do interiéru nový funkčný, ale i estetický prvok.



Ako taký, ho moderná architektúra budovy napriek tomu, že nieje pôvodný a svojou šikmou orientáciou vzhľadom na skelet, opticky uberá na priestrannosti, znáša celkom dobre.

Ďalšou vertikálnou komunikáciou v objekte je pôvodné schodisko s výťahom, situované pri druhom vstupe z námestia, v päťpodlažnej časti obchodného domu. Schodisko a výťah spájajú obchodné úrovne s ostatnými nadzemnými podlažiami vo vyššej časti budovy a zároveň slúžia ako obslužná komunikácia.
Na treťom nadzemnom podlaží je situovaná reštaurácia s kaviarňou. V letnom období využíva aj plochu strešnej terasy nad dvojpodlažnou, nárožnou časťou objektu. Okrem rozšírenia konzumnej plochy a výnimočného výhľadu sa na nej majú konať aj príležitostné akcie, prezentácie a módne prehliadky. Aktívne zapojenie terasy do života stavby obohatilo jej celkové poňatie. Stala sa dôležitou súčasťou 5. fasády budovy. Materiálové aj technické prevedenie je zvládnuté neutrálne. Kvôli novej výťahovej šachte, v časti výstupu z kaviarne na terasu, bolo nutné na terase vymurovať vyvýšený stupeň, čím sa znemožnil bezbariérový výstup.
Plocha terasy nezahŕňa priestor nad schodiskom pristaveným zo strany hradobnej priekopy. Pre svoj zlý technický stav sa v súčasnosti využíva iba ako únikové. Ani nie po 20 rokoch existencie sa jeho teleso začalo od budovy odkláňať smerom do priekopy a bolo nutné ho sanovať injektážou.

Okrem reštaurácie s kaviarňou je v objekte ešte tzv. mezanínové café. Využil sa ním priestor pri druhom vstupe do budovy. Jeho dvojúrovňový interiér je moderne jednoduchý, ale hravý a farebný. Kvôli požiarnym predpisom je oddelené hrubým protipožiarnym sklom.

Na dvoch najvrchnejších poschodiach v spodnej, vyššej časti budovy sú administratívne priestory a lobby-klub. Ich interiér je ponímaný v jednoduchom ale luxus naznačujúcom duchu. Zaujímavo výtvarne dotvorené sú sociálne zariadenia v lobby-klube a reštaurácií.

Interiér je vždy najcitlivejšou časťou budovy z hľadiska neustále sa meniacich vplyvov. Mal by byť preto koncipovaný čo najuniverzálnejšie a nadčasovo. Voľný pôdorysy budovy nesporne prináša vysokú flexibilitu, čo veľmi dobre vedel nielen architekt Vladimír Karfík.
Ten v obchodnom dome Alizé je nesporne výsledkom kompromisu medzi pôvodným konceptom a požiadavkami náročného klienta. Napriek tomu sa vydarila celkom solídna, univerzálna, ale najmä neprovinčná koncepcia ladiaca všetky podlažia v jednom duchu: elegancie, čistoty a pocitu mierneho luxusu. Prevláda sklo, kameň, kov, laminát, na rozdiel od pôvodného Karfíkovho konceptu sa nájde i drevo.
Detské oddelenie v suteréne je viac hravé, farebné. Celkovo z farieb dominuje biela, strieborná - kovový lesk, hnedá, béžova á čierna - prírodný kameň a sivá. V reštauračnej časti béžová a tmavohnedá, v lobby klube príjemné teplé farby a bordová.
Na fasáde sa po prvý krát objavila zelená, vo forme sklenných platní obkladu. Cez deň iba v jemnom zelenkavom odtieni, večer a na noc sa však zmení na extravagantnejšiu, neónovú. Udialo sa to i napriek tomu, že objekt je pod pamiatkovou ochranou ktorá tento reklamný trik však asi prehliadla.

Súdobé požiadavky na transparentné materiály budova spĺňala od začiatku výborne. Veď celý jej pôvodný koncept bol navrhnutý na báze pôsobenia svetla cez deň i v noci. /5 So svetlom a transparentnosťou sa autori pohrali aj v interiéri. Pravdepodobne kvôli ucelenosti vnútorného priestoru a zrovnoprávnenia pozadí za kolekciami jednotlivých značiek, použili nápad s bielymi priesvitnými laminátovými panelmi. Tie sú umiestnené po celom obvode zasklených častí predajných podlaží. Na 1. a 2. NP to však znemožňuje prirodzený výhľad do exteriéru. V suterénnych podlažiach naopak, osvetlenie za panelmi vytvára dojem denného svetla. V administratívnych priestoroch na poslednom podlaží zase výhľad von a funkcionalistickú eleganciu delenia okenných rámov zakrývajú nariasené farebné záclony..
Budova ako taká teda interiéru výrazne pomohla, interiér jej však už „službu“ neoplatil, lebo len málokde podčiarkol jej pôvodné kvality.

Vymenené boli všetky okná, aj ich rámy. Sú síce hrubšie ako tie pôvodné, ale ak by sa mali zachovať správne izolačné vlastnosti, boli by príliš drahé. Tu sa dá badať istá paralela s Baťovským myslením. Za Baťu bolo síce všetko nové a moderné, ale aj rýchle a lacné. Pri všetkej pompéznosti sa za Baťu šetrilo kde sa dalo, keďže čas sú peniaze.
Pri poslednej rekonštrukcii sa napríklad našlo na rebierkových stropoch debnenie. Pred 70 rokmi sa teda stavalo tak rýchlo, že nebol čas ho odstrániť. Celá stavba nového obchodného domu trvala v roku 1931 iba 260 kalendárnych dní, od 7. apríla do 18. decembra. /6 Ostatná rekonštrukcia obchodného domu sa začala už v októbri 2003 a Alizé bol slávnostne otvorený 14. februára 2005, teda trvala skoro rok aj 4 mesiace. Čas sú peniaze. Ktovie koľko by ušetril Baťa spolu s Vladimírom Karfíkom?
Aj čo sa týka výberu a dostupnosti materiálov a technologických riešení, dnešok by sa tomuto prispôsobivému a invenčnému architektovi páčil. Vždy sa totiž nadchýňal pre technický pokrok, inovoval zaužívané a objavoval nové možnosti.
Mohlo by sa zdať, že projektanti sa dnes už nemusia boriť s problémami, aké mali napríklad autori rekonštrukcie z rokov 1986 – 1991, keď sa nedali doviezť protipožiarne dvere na výťahy z kapitalistického zahraničia. /3 Väčšina stavebných detailov sa dá tak technicky a kvalitne previesť, že pri obnove vedia predčiť aj originál. Túto neskromnú ambíciu však asi pri poslednej prestavbe zahatali finančné bariéry.
Návrat k pravému oblúku na nároží hlavného vstupu do objektu bol síce pozitívnou zmenou, ale trochu ušiel malý detail. Kamenný obklad sokla tvorí opäť akýsi „mnohouholník“. Excelentnej kamenárskej práce sa Vladimír Karfík nedočkal ani pri prvej rekonštrukcii, nedočkal by sa jej ani dnes. S jeho večným optimizmom ale i pochopením pre nevyhnutnosť individuálnej tvorivosti pri zdôrazňovaní hodnôt tejto osobitej architektúry by ostatnú prestavbu obchodného domu pravdepodobne opäť schválil.
Mohol by byť pyšný, že budova zostala nadčasovou. Aj po vyše 70 rokoch bola schopná poskytnúť náležitý reprezentačný komfort pre obchodný dom 21. storočia.
Alizé má ambíciu stať sa centrom módy pre nových Stredoeurópanov. Dúfajme, že jej kvalitu v spojení s pretrvávajúcou kvalitnou architektúrou, budú mať možnosť aj v budúcnosti spoznať obyvatelia a návštevníci Bratislavy. Dlhovekosťou a kvalitou morálnych hodnôt bol charakteristický aj architekt Vladimír Karfík, autor tejto modernej budovy s bohatou históriou. Nech je teda starý nový obchodný dom rovnako populárnym a dôstojným vstupom do historického jadra mesta.
Dom služby Baťa v Bratislave je minulosťou. Ktovie akú budúcnosť ešte budove privanie Alizé?

Poznámky:
/1 Katarína Faiglová – Haberlandová: Prestavba Obchodného domu Baťa na módny dom Alizé, In: ARCH 5/2005, str. 28, + kol.: str.42-3
/2 Gažo, M., Holčík, Š., Zinser, O.: Bratislava pred sto rokmi a dnes, 2003, str. 37
/3 Goldberger, J.: Názor prof. Karfíka, In: Projekt, 7-8/1991, str. 59
/4 zdroj: Archív Ministerstva vnútra SR, Hlavné nám.5, Bratislava, zložka „Veľký Baťa“
/5 Karfík, V.: Dom služby Baťa v Bratislave, In: Slovenský staviteľ, 8/1930, str. 211-3
/6 Gürtler, A.: Rekonštrukcia domu obuvi v Bratislave, In: Projekt 32/1990, str. 26
Použité web-stránky: http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=1750847
(Alizé, z francúštiny pasát, vietor)


Podklady pre publikovanie boli získané aj s pomocou výskumného grantu VEGA 165/05.

MICHAELA SLABEYOVÁ

Predchádzajúci článok Obsah Nasledujúci článok