Režisér Ladislav Kaboš
|
Režisér Ladislav Kaboš |
Spolok architektov Slovenska, Slovenská televízia a Media film pozvali architektonickú obec a vzácnych hosťov pri príležitosti prvého stretnutia priateľov architekta L. E. Hudeca na premietanie filmu Ladislava Kaboša Zmenil tvár Šanghaja. Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo 22. novembra 2010 v kine Mladosť na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa k zúčastneným prihovoril tiež Štefan Šlachta:
„ Ladislav Hudec - meno, ktoré pred rokmi takmer nikomu na Slovensku nič nehovorilo. Okrem jediného článku Gejzu Balašu v Pamiatkach a múzeách zo 60. rokov, kde sa písalo o rodine staviteľov z Banskej Bystrice neexistoval v slovenčine žiadny materiál o tejto osobnosti. Výskumná práca v rokoch 2000 - 2004 o slovenskej exilovej architektúre mi umožnila bližšie poznať význam tohto architekta. Boli to často šokujúce objavy, napríklad keď som sa dočítal v publikácii „Build in China 1918 -1948" že bol architektom, ktorý významne ovplyvnil architektúru v Číne a jeho dielo je súčasťou čínskej stavebnej histórie. Inokedy, keď som zistil že slávny Y. M. Pei poznal jeho meno a dielo a že vďaka poznaniu jeho Park - hotela sa rozhodol stať sa architektom. Postupne sa vytvorila reťaz ľudí, ktorí sa stali obdivovateľmi jeho diela a pomáhali skladať mozaiku jeho života i diela. Dovoľte mi spomenúť aspoň niektorých: Henrieta Hatalová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá mi priniesla prvé fotografie Hudecových prác, ktoré urobil v Šanghaji, Marián Moncman, Igor Pacolák - vtedajší slovenský konzul v Šanghaji, ktorému okrem iného vďačím za možnosť osobného poznania Hudecových stavieb, českí architekti Ivana a Jan Bendovci žijúci v Šanghaji od roku 1994, aj bývalý veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike Žigmond Bertók. Ak som však vtedy bol expertom u nás na Hudeca ja - dnes je človekom, ktorý vie najviac o ňom, človekom, ktorý urobil mnohé dôležité objavy a pred ktorým skláňam hlavu režisér Ladislav Kaboš. Keď sme sa asi v roku 2004 alebo 2005 prvýkrát stretli bol pre mňa len jedným z tých, ktorých zaujal Hudecov príbeh. Dnes máme pred sebou film, ktorý prináša tento príbeh celému svetu. Ako je spracovaný oceníte sami. Ja chcem oceniť Lacovu angažovanosť pri jeho spracovaní. Urobil obrovský kus nielen filmárskej, ale najmä výskumnej práce. Obetavosť, s ktorou na tomto filme pracoval bola obdivuhodná. Ďakujem, samozrejme, nielen jemu, ale aj celému jeho tímu. Urobili dokument, ktorý zaraďuje architekta Ladislava Hudeca do našej kultúrnej histórie a do našich architektonických dejín. Ak som kedysi napísal, že svet ho pozná, ale vlastní ho nepoznajú, dnes to už, chvalabohu, nie je pravda. Dnes večer máte možnosť spoznať ho aj vy...“
Po premietnutí filmu sa v priestoroch Spolku architektov Slovenska uskutočnilo spoločenské stretnutie.
|
|
|