|
V časopise ARCH 03/2010 bola publikovaná realizácia bytového domu Jesenský vŕšok v časti Kačica v Banskej Bystrici od autorov Andrey Klimkovej a Petra Kručaya s recenziou od Martina Repického.
Recenzia, napriek slušnému a uhladenému tónu, bola pomerne kritická a s väčšinou jej obsahu sa plne stotožňujeme. Objekt poznáme takpovediac veľmi dôverne. Pri raňajkách, pri obede, či pri večeri sa môžeme kochať pohľadom na jeho peknú bielu štítovú stenu, tvaroslovne zdramatizovanú plochami tmavošedej farby. Z naznačeného vyplýva, že sme sa ako dvaja architekti ocitli na opačnej strane barikády, teda v úlohe občanov – účastníkov konania, a tak pomerne podrobne poznáme aj samotný vývoj, od dokumentácie pre územné konanie až po zrealizovanie stavby. Toto poznanie, ktoré je v značnom rozpore s niektorými pasážami recenzie a najmä s publikovanými fotografiami je hlavným dôvodom, pre ktorý sme sa rozhodli napísať tento text, aj keď od zverejnenia recenzie uplynulo už takmer pol roka.
Nemôžeme súhlasiť už so samotným porovnávaním bytového domu Jesenský vŕšok a bytového domu Kačica, ktoré vyznieva ako keby oba objekty patrili do jednej kvalitatívnej kategórie. Napriek skutočnosti, že bytový dom Jesenský vŕšok kvalitou architektonickej formy prevyšuje bežný banskobystrický priemer a v porovnaní, napríklad s disneylandovým Belvedérom je to skutočne architektonický skvost, za celkovou kvalitou bytového domu Kačica zaostáva o niekoľko konských dĺžok a máme taký dojem, že do cieľa ani nedobehol. Napriek neexaktnosti architektúry aj v architektúre platí viacero základných nepísaných a nemenných konštánt. Azda tou najzákladnejšou pre dobrú architektúru je zvládnutie merítka stavby, samozrejme, ruka v ruke s pokorou a úctou k existujúcemu prostrediu. V prípade Jesenského vŕška sa však nič podobné neudialo. Vo svojom texte to kolega Repický aj medzi riadkami naznačil, avšak nezainteresovaný čitateľ nemal možnosť spoznať problém hlbšie. Publikované fotografie boli tak obrezané, že tento problém úspešne zakryli. Preto k nášmu textu pripájame aj fotografie, ktoré reálne vystihujú existujúci stav. Predimenzovaný objekt nepriaznivo zasiahol nielen bezprostredné okolie, a tak znížil bonitu jedného z najatraktívnejších obytných priestorov v meste, ale odignoroval aj merítko samotného historického jadra Banskej Bystrice, s ktorým je v blízkom kontakte. Nezvládnutie osadenia objektu na „vŕšku“ je markantné a dokazuje, že autori sa týmto problémom vôbec nezaoberali. Bola by to na bratislavských kolegov azda prehnaná požiadavka? Nezáujem o okolie lapidárne prezentuje aj publikovaná situácia, na ktorej nie sú okrem navrhovaných domoch A + B zakreslené ani len bezprostredné blízke radové domy na druhej strane ulice. Asi by tam pôsobili rušivo a obrázok by nevyznel dostatočne trendovo. Nad celkovým poňatím publikovania by sa mala zamyslieť aj redakcia, nie je to totiž po prvýkrát, čo sa publikovali len výrezy, prezentujúce objekty, bez náznaku ich vplyvu na okolie (napr. publikovanie Európa biznis centra v Banskej Bystrici).
Vrátime sa však ešte k tomu merítku a nadháňaniu podlažnosti developérmi. V tomto bode musíme kolegu Repického najvýraznejšie opraviť. V prípade Jesenského vŕška to nebol len tlak developéra, ale aj neochvejné presvedčenie autorov o správnosti dimenzie objektu, s ktorým sme boli konfrontovaní v priebehu konaní. Viacero účastníkov územného konania protestovalo najmä proti výške objektu a tak došlo k „redukcii podlažnosti“. Niveleta ± 0,000 bola presunutá o jedno podlažie vyššie a posledné podlažie bolo vyhlásené za ustupujúce, hoci nespĺňa vyhláškové parametre (má väčší pôdorys ako 50 % základnej plochy), a tak zo siedmych nadzemných podlaží bol objekt „znížený“ na päť nadzemných podlaží, hoci nadmorská výška atiky ostala nezmenená. Podpísanie sa autorov pod takúto manipuláciu s verejnosťou je hrubým porušením etiky autorizovaného architekta, bohužiaľ nebolo jediné... Ešte závažnejším je kolaborácia architektov v trojkoalícii - spolu s investorom a stavebným úradom, ktorý napriek zjavnému nesúladu umiestnenia objektu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou presadzovali a presadili jeho výstavbu. (Aj preto tá nekomunikácia objektu s prostredím.) Protizákonnosť umiestnenia stavby potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim rozsudkom zrušil územné rozhodnutie a tento rozsudok, napriek nezmyselnému odvolaniu Krajského stavebného úradu, potvrdil aj Najvyšší súd SR. Vďaka nečinnosti úradov je stav do dnešného dňa nezmenený. Objekt stojí napriek skutočnosti, že neexistuje územné rozhodnutie.
Autori o nezákonnosti stavu vedeli od prvopočiatku, keď už od nikoho iného, tak od dvoch architektov, z ktorých jeden má dokonca licenciu pre obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, a napriek tomu akosi pozabudli na etický poriadok SKA, a nielen na to, ale aj na elementárnu ľudskosť a slušnosť.
Eva Teplanová
Igor Teplan
|
|
|