ČLÁNOK

ARCH 1-2/2010

Obrázok k článku

Téma: Pozitívne intervencie

Aktuálne
Súťaže
Výstavy

Rozhovor
Dať správny impulz

Realizácie k téme
Ján Kodoň, Bohuslav Kraus: Tatranská galéria, Poprad
Tomáš Bujna: Galéria s komínom

Anna Pernecká, Ján Pernecký, Bohuslav Pernecký: Pamätník obetiam holokaustu, Židovský cintorín, Bánovce nad Bebravou
Robert Špaček: Etika estetiky, estetika etiky

Andrea Mikulajová, Juraj Mikulaj: Demontovateľný obslužný chodník, Hradný kopec, Bratislava
Michal Škrovina: Schody na hradný vrch

Martin Fleischmann, Mario Zajac: Nadstavba bytového domu, Moravská ulica, Bratislava
Lukáš Šíp: Pozitívny dialóg

Martin Vojta: Nadstavba bytového domu, Račianska ulica, Bratislava
Korina Krchniaková: Keep It Simple

Ľubomír Holejšovský, Vladimír Jarabica: Predajňa COOP Jednota, Kalná nad Hronom
Zuzana Čerešňová: Unifikovaný čiarový kód

Petr Hájek, Tomáš Hradečný, Jan Šépka: Vila Hermína, Černín
Imro Vaško: Revoltujúca intervencia obráteného domu v krajine

Rozhovor aktuálne
Nehodit flintu do žita

Projekt aktuálne
AI – DESIGN, Eva Jiřičná, Petr Vágner: Kongresové centrum, Zlín

Projekty k téme
Barbara Boríková, Naďa Doletinová, Miroslav Egyed, Rastislav Kňava, Igor Palčo: Zastrešenie átria a rekonštrukcia fasády, FF UK, Bratislava

Juraj Sumbal, Mária Vanková: Rekonštrukcia a nadstavba robotníckeho „štvrťdomu“ Bratislava-Ružinov

Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Jakub Viskupič: Rodinný dom MM, Bratislava-Devínska Nová Ves

Ján Kodoň, Sidónia Gáborová: Pustovňa rehole menších bratov františkánov, Lysá pod Makytou-Strakovci

Martin Fleischmann, Mario Zajac, Ferdinand Milučký: Revitalizácia a modernizácia Parku Andreja Hlinku, Bratislava-Ružinov

Recenzie
Peter Vodrážka: Témy, o ktorých sa nemlčí
Andrea Bacová: Zviditeľnenie tvorcov slovenskej architektúry
Peter Daniel: O dizajne
Ondřej Beneš, Oldřich J. Ševčík: „Velké dějiny zemí Koruny české“ získaly svoji „architekturu“

Iná kultúra
Kniha
Film
Divadlo
Hudba
Zdravie

English Summary
Positive Interventions


TATRANSKÁ GALÉRIA, POPRAD
Galéria s komínom



História Tatranskej galérie sa datuje od roku 1960. Verejnosti približuje najmä tvorbu výtvarných umelcov Spiša a východoslovenského regiónu. Od jesene 2009 sídli v zrekonštruovanej bývalej parnej elektrárni. Jej otvoreniu predchádzala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá čaká na vstup do svojej 3. etapy. Všetko sa začalo v roku 1992 architektonickou súťažou. Po nej začal proces rekonštrukcie a záchrany industriálnej stavby, ktorá je od roku 2003 kultúrnou pamiatkou. 1. etapa rekonštrukcie zahŕňala výmenu strechy, jej zateplenie a výmenu okien. V 2. etape sa realizovala prístavba administratívnej časti, výmena konštrukcií medzipodlažia a kúrenie, ktoré umožňuje celoročné využitie objektu. V poslednej 3. etape plánuje galéria dobudovať vstupné priestory so zázemím a výťahom, komerčné priestory reštaurácie a kaviarne v podzemných priestoroch a nádvorie so sanáciou komína – výškovej dominanty stavby. Rohový objekt parnej elektrárne si aj po rekonštrukcii zachováva svoj charakteristický výraz. Na severnej strane bol rozšírený o novú prístavbu – administratívnu časť. Pri historickom objekte tak vznikol kultivovaný novotvar. Výstavné priestory sa nachádzajú v dvoch hlavných výstavných halách predelených novou medzistropnou konštrukciou. Po dokončení 3. etapy rekonštrukcie vznikne ucelené kultúrne centrum, ktoré navyše bude prezentovať jednu z mála zachovaných technických „pamiatok s komínom“.

Text: Tomáš Bujna
Foto: Robo Kočan

DEMONTOVATEĽNÝ OBSLUŽNÝ CHODNÍK
HRADNÝ KOPEC, BRATISLAVA

Schody na hradný vrch



Projekt schodísk a chodníka na západnom svahu hradu v Bratislave predstavuje realizáciu chýbajúcej časti pešej promenády okolo hradieb. Architekti Andrea a Juraj Mikulajovci navrhli dve drevené schodiská, vo svahu spojené chodníkom popri hradbách. Ich príspevok je vzhľadom na veľkosť hradného vrchu pomerne malý, no výsledný pozitívny efekt presahuje rozsah diela. Koncept, ktorý architekti zvolili, bol založený na kritickom prehodnotení zadania investora a dôslednej práci s priestorovým kontextom. Zadanie celodrevenej konštrukcie sa posunulo ku kombinácii dvoch základných materiálov: ocele a dreva. Drevená masívna konštrukcia schodiska je lemovaná jednoduchým, minimálnym zábradlím zo zvarených oceľových T profilov. Toto riešenie celú konštrukciu vizuálne odľahčilo a zároveň jej dalo punc súčasnosti. Architekti svojím návrhom tvorivo nadviazali na existujúci priestorový kontext a tým do značnej miery rozvinuli „driemajúci“ potenciál tohto donedávna zanedbaného miesta.

Text: Michal Škrovina
Foto: Tomáš Manina


( Zdroj: ARCH 1-2/2010, 15.2.2010 )