|
Téma: Pozitívne intervencie
Aktuálne Súťaže Výstavy
Rozhovor Dať správny impulz
Realizácie k téme Ján Kodoň, Bohuslav Kraus: Tatranská galéria, Poprad Tomáš Bujna: Galéria s komínom
Anna Pernecká, Ján Pernecký, Bohuslav Pernecký: Pamätník obetiam holokaustu, Židovský cintorín, Bánovce nad Bebravou Robert Špaček: Etika estetiky, estetika etiky
Andrea Mikulajová, Juraj Mikulaj: Demontovateľný obslužný chodník, Hradný kopec, Bratislava Michal Škrovina: Schody na hradný vrch
Martin Fleischmann, Mario Zajac: Nadstavba bytového domu, Moravská ulica, Bratislava Lukáš Šíp: Pozitívny dialóg
Martin Vojta: Nadstavba bytového domu, Račianska ulica, Bratislava Korina Krchniaková: Keep It Simple
Ľubomír Holejšovský, Vladimír Jarabica: Predajňa COOP Jednota, Kalná nad Hronom Zuzana Čerešňová: Unifikovaný čiarový kód
Petr Hájek, Tomáš Hradečný, Jan Šépka: Vila Hermína, Černín Imro Vaško: Revoltujúca intervencia obráteného domu v krajine
Rozhovor aktuálne Nehodit flintu do žita
Projekt aktuálne AI – DESIGN, Eva Jiřičná, Petr Vágner: Kongresové centrum, Zlín
Projekty k téme Barbara Boríková, Naďa Doletinová, Miroslav Egyed, Rastislav Kňava, Igor Palčo: Zastrešenie átria a rekonštrukcia fasády, FF UK, Bratislava
Juraj Sumbal, Mária Vanková: Rekonštrukcia a nadstavba robotníckeho „štvrťdomu“ Bratislava-Ružinov
Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Jakub Viskupič: Rodinný dom MM, Bratislava-Devínska Nová Ves
Ján Kodoň, Sidónia Gáborová: Pustovňa rehole menších bratov františkánov, Lysá pod Makytou-Strakovci
Martin Fleischmann, Mario Zajac, Ferdinand Milučký: Revitalizácia a modernizácia Parku Andreja Hlinku, Bratislava-Ružinov
Recenzie Peter Vodrážka: Témy, o ktorých sa nemlčí Andrea Bacová: Zviditeľnenie tvorcov slovenskej architektúry Peter Daniel: O dizajne Ondřej Beneš, Oldřich J. Ševčík: „Velké dějiny zemí Koruny české“ získaly svoji „architekturu“
Iná kultúra Kniha Film Divadlo Hudba Zdravie
English Summary Positive Interventions
TATRANSKÁ GALÉRIA, POPRAD Galéria s komínom

História Tatranskej galérie sa datuje od roku 1960. Verejnosti približuje najmä tvorbu výtvarných umelcov Spiša a východoslovenského regiónu. Od jesene 2009 sídli v zrekonštruovanej bývalej parnej elektrárni. Jej otvoreniu predchádzala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá čaká na vstup do svojej 3. etapy. Všetko sa začalo v roku 1992 architektonickou súťažou. Po nej začal proces rekonštrukcie a záchrany industriálnej stavby, ktorá je od roku 2003 kultúrnou pamiatkou. 1. etapa rekonštrukcie zahŕňala výmenu strechy, jej zateplenie a výmenu okien. V 2. etape sa realizovala prístavba administratívnej časti, výmena konštrukcií medzipodlažia a kúrenie, ktoré umožňuje celoročné využitie objektu. V poslednej 3. etape plánuje galéria dobudovať vstupné priestory so zázemím a výťahom, komerčné priestory reštaurácie a kaviarne v podzemných priestoroch a nádvorie so sanáciou komína – výškovej dominanty stavby. Rohový objekt parnej elektrárne si aj po rekonštrukcii zachováva svoj charakteristický výraz. Na severnej strane bol rozšírený o novú prístavbu – administratívnu časť. Pri historickom objekte tak vznikol kultivovaný novotvar. Výstavné priestory sa nachádzajú v dvoch hlavných výstavných halách predelených novou medzistropnou konštrukciou. Po dokončení 3. etapy rekonštrukcie vznikne ucelené kultúrne centrum, ktoré navyše bude prezentovať jednu z mála zachovaných technických „pamiatok s komínom“.
Text: Tomáš Bujna Foto: Robo Kočan
DEMONTOVATEĽNÝ OBSLUŽNÝ CHODNÍK HRADNÝ KOPEC, BRATISLAVA Schody na hradný vrch

Projekt schodísk a chodníka na západnom svahu hradu v Bratislave predstavuje realizáciu chýbajúcej časti pešej promenády okolo hradieb. Architekti Andrea a Juraj Mikulajovci navrhli dve drevené schodiská, vo svahu spojené chodníkom popri hradbách. Ich príspevok je vzhľadom na veľkosť hradného vrchu pomerne malý, no výsledný pozitívny efekt presahuje rozsah diela. Koncept, ktorý architekti zvolili, bol založený na kritickom prehodnotení zadania investora a dôslednej práci s priestorovým kontextom. Zadanie celodrevenej konštrukcie sa posunulo ku kombinácii dvoch základných materiálov: ocele a dreva. Drevená masívna konštrukcia schodiska je lemovaná jednoduchým, minimálnym zábradlím zo zvarených oceľových T profilov. Toto riešenie celú konštrukciu vizuálne odľahčilo a zároveň jej dalo punc súčasnosti. Architekti svojím návrhom tvorivo nadviazali na existujúci priestorový kontext a tým do značnej miery rozvinuli „driemajúci“ potenciál tohto donedávna zanedbaného miesta.
Text: Michal Škrovina Foto: Tomáš Manina
|